Redakcia Nový Čas

Lale Sokolov prišiel na svet v roku 1916 ako Ludwig Eisenberg. V apríli 1942 sa vo veku 26 rokov sám prihlásil do jedného z prvých transportov. Ponúkol sa namiesto rodičov a myslel si, že ich tým zachráni. Nikdy ich už nevidel. Až v Osvienčime zistil, aká je realita. Pridelili mu číslo 32407 a francúzsky tetovač Pepan si ho vzal za učňa. Po pár týždňoch Pepan zmizol a zo Slováka urobili hlavného tetovača. Výhodou pre SS bolo aj to, že ovládal viacero jazykov. Mal preto väčšie prídely jedla a znamenalo to, že bol od smrti o krok ďalej ako ostatní väzni.

V júli 1942, keď tetoval skupinu žien, sa zoznámil s Gitou Fuhrmannovou a okamžite sa do nej zaľúbil. „Ja som jej vytetoval číslo 34902 na ľavú ruku, ona vytetovala svoje číslo do môjho srdca,“ povedal. Svoju „privilegovanú pozíciu“ využil na to, aby jej pomohol zostať nažive. Pašoval jej potraviny. Dva dni pred oslobodením ho previezli do koncentračného tábora Mauthausen, odkiaľ utiekol. Po návrate do Československa pátral po svojej láske. Vedel len jej meno.

V Bratislave, kam smerovala väčšina navrátilcov, ju po týždni hľadania stretol na ulici. Zosobášili sa v roku 1945 a zmenili priezvisko na Sokolov, ktoré viac zodpovedalo tej dobe. Otvoril si textilnú továreň v Bratislave a zbieral peniaze na podporu štátu Izrael. Po roku 1948 mu továreň znárodnili a on emigroval s manželkou do Austrálie. V roku 1961 sa im narodil jediný syn Gary. Až do smrti manželky v roku 2003 nikomu nepovedal, čo prežil. Bál sa, že ho budú považovať za kolaboranta. Zomrel v roku 2006, predtým však stihol svoj príbeh porozprávať spisovateľke Heather Morris, ktorá teraz o ňom vydala knihu.

Slovák Ludwig tetoval väzňov v Osvienčime: Číslom označil aj svoju osudovú ženu