Redakcia Nový Čas

Pre väčšinu je to už iba kapitola z našich dejín, dodnes však žijú svedkovia hrdinstiev i zbabelosti druhej svetovej vojny. Centrom Povstania bola Banská Bystrica a tam sa nachádza aj Múzeum SNP, kde uchovávajú exponáty s pohnutými príbehmi. Spoznajte aspoň niektoré z nich.

Spoznajte príbehy najväčších pokladov Múzea SNP: Uniforma železného kapitána a puška vrastená do stromu

Rovnošata Železného kapitána z Telgártu

Ján Juraj Stanek bol veliteľom povstalcov, ktorí v septembri 1944 zastavili postup Nemcov pri Telgárte. Do histórie sa zapísal ako Železný kapitán z Telgártu. „Možno poznáte seriál Povstalecká história, kde Staneka stvárnil Andy Hryc. Na tú dobu vynikal vzrastom - bol to mohutný muž, to môžete vidieť aj podľa jeho rovnošaty. Po Povstaní zostal v horách ako partizán, no v decembri bol zajatý protipartizánskou jednotkou Edelweiss. Zvyšok vojny strávil v nemeckom zajatí a po vojne znovu slúžil v československej armáde. Dnes je vnímaný ako veľmi kontroverzná postava slovenskej histórie, pretože napriek jeho neodškriepiteľným zásluhám v SNP jeho povesť pošramotila spolupráca s komunistickou tajnou bezpečnosťou ŠTB,“ prezrádza historik.

Paľo Bielik nakrúcal priamo na bojisku

Legendárny slovenský herec a režisér Paľo Bielik má nemalú zásluhu na tom, že si SNP môžu aj pomocou filmu pripomínať ešte mnohé ďalšie generácie. Ako filmár sa totiž k odboju sám pripojil. „Vo vitríne vidíte ďalší zaujímavý exponát, je to rukávová páska filmárov československej armády. Počas SNP sa zhodou okolností na povstaleckom území nachádzal štáb Paľa Bielika, ktorý nakrúcal na Horehroní etnografický film. Filmári sa rozhodli, že sa prihlásia na veliteľstve povstaleckej armády a budú k dispozícii ako frontoví filmoví reportéri.

Dostali teda takéto oficiálne pásky, vďaka ktorým mohli chodiť po bojisku a mohli filmovať činnosť povstaleckej armády. Jednoducho boli priamo v ohnisku bojov, kde dokumentovali priebeh Povstania,“ vysvetľuje Uhrín a pokračuje, že hoci toho nafilmovali veľa, zachovala sa iba časť. „Keď sa Povstanie končilo, materiály zakopali na cintoríne v Ponikách. Keď to po vojne vyzdvihli, značná časť bola poškodená, takže sa zachovalo iba málo autentických záberov, no aj z toho mála Paľo Bielik urobil v roku 1946 dokumentárny film Za slobodu.“

Puška, ktorá vrástla do stromu

Jedným z najznámejších exponátov Múzea SNP je bezpochyby puška vz. 24 vrastená do stromu. „Našli ju lesníci v roku 1973 nad obcou Nižná Boca. Našťastie zvolili citlivý prístup a pamiatku zachovali. Pracovníci múzea zverejnili v novinách výzvu, že ak niekto vie, aký príbeh táto puška skrýva, nech sa prihlási. Netrvalo dlho a ozvali sa niekdajší povstaleckí vojaci. Tvrdili, že pušku si odložili medzi dva mladé stromy, keď niesli jedného zraneného spolubojovníka na ošetrovňu. Keďže na ňu zabudli, ako stromy takmer 30 rokov rástli, puška vrástla do ich dreva,“ prezrádza príbeh zbrane historik.

Šifrované odkazy vyšité na oblečení

Alexander Markuš bol odbojár väznený v Ilave. „Toto je jeho halenka, na ktorej sa našli tajomné heslá ako: Sedliak inteligent, Ohlas a cena či Poučenie na podzim. Vyšíval ich bielou niťou, aby ich nebolo vidieť, a maskoval ich šifrou. Markuš zahynul pri transporte do Nemecka, keď železničný transport odbojárov omylom zbombardovali americké vojská. Jeho manželka odkazy na oblečení obšila čiernou niťou, aby ich bolo vidieť, no aj tak sa ich význam nikdy nepodarilo rozlúštiť. “

Američania doleteli na územie Slovenska počas SNP dvakrát, a to aby zachránili svojich letcov, ktorí boli nad naším územím zostrelení. „Neleteli však naprázdno, vždy doviezli zásoby, či už samopaly alebo protitankové zbrane, napríklad bazuku. Aj tieto exempláre zbraní, ktoré vidíte, pochádzajú z amerických zásob a boli naozaj použité proti Nemcom. Povstalci pred fašistami ukrývali desiatky amerických letcov, jedným z nich bol Roy Madson. Vidíte tu napríklad jeho koženú bundu, na ktorej sa vynímajú všetky akcie, do ktorých bol zapojený. Na Slovensko sa po vojne vracal často a veľmi rád a na znak vďaky si dal na túto bundu namaľovať odznak Americký priateľ Slovenska, za ktorého sa sám považoval.“

V múzeu vystavujú aj malú chirurgickú súpravu, vzor 23. „Je to základné vybavenie vojenského poľného lekára priamo v zákopoch, s ktorým dokázal robiť základné zákroky od zašitia, vybrania guľky až po amputáciu v poľných podmienkach. Súprava je vo výbornom stave a je kompletná vrátane prepravného puzdra a je doplnená ďalším materiálom, napríklad americkými a britskými obväzmi.“

Ďalšie zaujímavé exponáty

Počas druhej svetovej vojny väznili Nemci v Banskej Bystrici povstalcov a odbojárov. V múzeu sú vystavené rôzne autentické veci po väzňoch, napríklad šachovnica a na nej figúrky, ktoré boli vyrobené z chlebovej striedky.

Valček na cesto s tajnou skrýšou

„Pred nami je tlačiarenský lis a tiež malý ručný lis ilegálnej komunistickej skupiny, ktorá tlačila protifašistické letáky. Hneď vedľa je položená blana na tlačenie letákov, a čo je naozaj zaujímavé, dolu vidíte valček na cesto, ktorý by bol inak úplne obyčajný, ak by v sebe nemal dutinu, v ktorej sa letáky tajne prenášali,“ hovorí Uhrín a ukazuje na dieru vo valčeku.

Bubon, ktorý ohlásil Povstanie

„Za čias Povstania neexistoval obecný rozhlas a rádio bolo jedno, maximálne dve v dedine, preto Povstanie vybubnoval obecný hlásnik na takomto bubne.“

Imrich Karvaš (*1903 – †1981) bol jedným z popredných národohospodárov štátu. V roku 1939 sa stal guvernérom tvoriacej sa národnej banky. Viedol dvojakú politiku a pred Nemcami i ľudákmi od začiatku skrýval zlato, financie, zásoby i potraviny a v roku 1944 sa stal financmajstrom Povstania. Na konci vojny sa Karvašovi podarilo uchrániť tzv. zlatý poklad - slovenské menové zlato pred fašistami tak, že ťažko získané zlaté rezervy Slovenska s celkovou hmotnosťou viac než 7,3 t presunul do Švajčiarska. „Imrich Karvaš bol nakoniec väznený Nemcami a mimoriadny súd SS ho uznal za vinného zo spoluúčasti na prípravách Povstania a odsúdil na trest smrti obesením. To sa však nenaplnilo a po skončení vojny ho uväznili zasa komunisti. Vo vitríne vidíte jeho klobúk, ruženec či čakan.“Kanón zničil štyri nemecké tanky

„Toto je sovietsky protitankový kanón vzor 42, je pomerne bežný, ale v jednej z jeho schránok objavili odkaz z apríla 1945, kde sa píše, že tento kanón zničil štyri nemecké tanky. Podpísaný seržant Gadutov. Takže je to vlastne hrdinský kanón!“

Kanón, ktorý ničil Nemcov v Turci

Jedným z najstarších múzejných exponátov s evidenčným číslom 5 je v Múzeu SNP horský kanón vz.15, ktorý vyrobila Škoda Plzeň. „Tento exemplár bojoval ešte počas prvej svetovej vojny, potom slúžil v československej armáde a pravdepodobne bojoval aj na východnom fronte po boku Nemecka za čias tzv. slovenského štátu,“ vysvetľuje historik Marián Uhrín z Múzea SNP v Banskej Bystrici. „V roku 1944 sa kanón nachádzal vo vojenskom sklade vo Zvolene a hneď v prvých dňoch Povstania putoval ako výzbroj delostreleckej batérie (vojenskej jednotky) na bojisko do Turca. Batérii velil nadporučík delostrelectva Fedor Duchoň a počas celého Povstania bola v boji veľmi úspešná.

Koncom októbra, keď sa končil odpor povstaleckej armády, sa batéria presunula na Poľanu a stále zostávala v palebnom postavení, aby bola schopná čeliť prípadnému útoku Nemcov. Napriek tomu, že sa iné povstalecké jednotky už postupne rozpadli, Duchoňova batéria, zrejme ako vôbec posledná povstalecká jednotka, zostala schopná bojového nasadenia až do 11. novembra 1944. Potom veliteľ vyhodnotil, že už nemá zmysel ďalej pokračovať, delá rozobrali, zakopali a jednotka skončila - niektorí odišli domov, iní padli do zajatia a ďalší sa pridali k partizánom. Po vojne delá vykopali, zmontovali, odviezli do Brezna do kasární, kde ich prevzala československá armáda. A jedno z týchto diel sa dostalo až sem do múzea.“

Statočný vojak Vojtech Ábel

Vojtech Ábel bol dôstojníkom slovenskej armády, veľký protifašistický bojovník z Piešťan, kde je dnes po ňom pomenovaná aj ulica. „Pôsobil ako stotník - kapitán automobilového vojska. Bol odborníkom na používanie áut v armáde a po vypuknutí SNP sa pridal k povstaleckým vojakom. Neskôr ho postihla choroba, preto sa nepridal k partizánom, ale vrátil sa domov do Piešťan, no miestni gardisti ho udali. Bol zatknutý a zahynul v nemeckom koncentračnom tábore Mauthausen. Okrem služobnej uniformy po ňom zostala zachovaná aj táto letná vychádzková rovnošata,“ ukazuje Uhrín.

Vzácne vozne z obrnených vlakov

V skanzene, ktorý je súčasťou Múzea SNP, sú odstavené aj vozne s maskovacím náterom. „Povstalci postavili tri obrnené vlaky - Štefánik, Hurban a Masaryk. Po SNP vlaky ukoristili Nemci a po vojne sa zachovali iba tri vozne - jeden skončil v šrote, dva sa podarilo zachrániť a sú u nás v skanzene. Jeden z nich - tankový vozeň - pochádza z vlaku Štefánik a v jeho vnútri je zabudovaný tank Škoda LT vzor 35, ktorých je na svete asi iba šesť. “

Ľahký guľomet, ktorý zastavil Nemcov pri Čremošnom

Medzi stovkami vzácnych exponátov nájdete aj ľahký guľomet. „V Čremošnom začiatkom októbra 1944 prebiehali ťažké boje s Nemcami a našim sa ich napokon podarilo zastaviť. Bojoval tu aj peší prápor Breza a práve v jeho zákopoch v 60. rokoch minulého storočia pracovníci Múzea SNP našli okrem iného vojenského materiálu aj tento guľomet.“

Vŕtačka partizánskeho zubára

V jednom stojane vidíme zvláštny šliapací stroj. „Je to zubná vŕtačka na nožný pohon. Patrila dentistovi židovského pôvodu Bergerovi, ktorý sa musel ukrývať pred Nemcami. Po Povstaní našiel útočisko v pôsobisku partizánskej armády Stalin, a keďže mal toto zubárske vybavenie, staral sa o chrup partizánov.“

Uniforma generála Viesta a kožený kabát generála Goliana

V Múzeu SNP sú uschované aj veľmi cenné exponáty. „Patria medzi ne napríklad osobné veci organizátorov Povstania - generála Viesta a generála Goliana a majora Nosku,“ prezrádza historik. Generál Rudolf Viest bol veliteľom povstaleckej armády a zo všetkých síl sa snažil zastaviť postup nemeckých okupačných vojsk na Slovensko. V novembri 1944 ho spolu s ďalším významným generálom Jánom Golianom zajali nemecké jednotky.

Nezlomili ich ani drsné výsluchy nacistov - stáli si za svojím a neúnavne opakovali, že veria v porážku fašizmu. Odsúdili ich na smrť a miesto ich popravy nie je dodnes známe. „Obaja títo muži zostanú natrvalo zapísaní hrubými písmenami do povstaleckej histórie Slovenska, hoci sa vytúženej slobody v roku 1945 nedožili. Uniforma patrila generálovi Viestovi, kožený plášť generálovi Golianovi a vyznamenania, hodinky patrili majorovi Noskovi, zástupcovi generála Viesta a neskôr partizána, ktorý sa ako jediný z tejto trojice dožil konca vojny.“