Redakcia Nový Čas

A hoci do strát sa počítajú aj rozchod, rozvod či dokonca presťahovanie, na vrchole je smrť milovanej osoby. Psychológovia a psychiatri tvrdia, že smútok je prirodzený a po čase prejde. Hoci je ťažké tomu uveriť.

Smútok je potrebný a správny

Dospelí sa často snažia nielen deti, ale aj seba ochrániť pred smútkom. Treba si však uvedomiť, že táto emócia má pri vyrovnávaní sa so smrťou blízkeho veľký význam. Keď človek smútok prežije vedome, má šancu ho spracovať. Ak túto šancu nedostane, smútok v ňom ostane „uväznený“ a bude „vystreľovať“ pri každej možnej príležitosti. Trúchlenie pri strate milovanej osoby je veľmi užitočným procesom, ktorý netreba urýchľovať. Bežne môže trvať až jeden rok.

Deti by ste pred návštevou cintorína nemali nejako zvlášť chrániť. Odobrali by ste im tak možnosť oboznámiť sa nielen so stratou človeka, smútkom a zármutkom, ale aj s kolobehom života. Dušičky sú na to, naopak, výbornou príležitosťou. Je dobré vysvetliť im tradície viažuce sa k tomuto obdobiu a dôvody, prečo chodíme k hrobom blízkych osôb.

Takto zvládnete smútok

Nerobte urýchlené rozhodnutia

V snahe začať nový život robia pozostalí často nesprávne, unáhlené rozhodnutia. Niekto môže predať všetok svoj majetok a odsťahovať sa na iné miesto. Nemali by ste to robiť krátko po úmrtí. Takéto rozhodnutia zvyčajne ľudia neskôr oľutujú.

Kedykoľvek cítite potrebu, poplačte si. Aj neskôr, hlavne prvý rok od úmrtia blízkej osoby pozostalí ťažko prežívajú dôležité výročia, ako sú narodeniny či Vianoce. Je to prirodzené, rovnako ako fakt, že rok čo rok budú tieto nežiaduce pocity uberať na intenzite.

Zrejme sa dostaví nezáujem o akékoľvek dianie v okolí. V prvých dňoch je úplne pochopiteľný, nevyčítajte si ho. Pokojne si vezmite z práce voľno, ak cítite, že ho potrebujete.

Dlhodobé uchovávanie urny doma na nočnom stolíku či v obývačke nie je dobré. Keď to zoberieme z duchovného hľadiska, urna potrebuje mať svoje miesto. Výročia je dobré si pripomenúť a uctiť ale dennodenné návštevy, sedenie pri hrobe nie sú vhodné. Len podporujú to, že sa človek neustále traumatizuje.

Môžete pociťovať úzkosť a strach, že bez zosnulého život nezvládnete. Aj ak by to bol objektívny fakt, nezaoberajte sa ním. Skutočné problémy budete riešiť neskôr, postupne. Možno vás prekvapí, ako vám pomôžu rodina a priatelia.

Adaptácia predstavuje záverečné štádium zármutku. Precítili ste smútok, akceptujete zmenu, ktorá nastala, a začleňujete sa do normálneho života. Rozhodne si ju nevyčítajte, v žiadnom prípade neznamená, že by ste na milovaného zabudli.

Deťom vysvetľujte podľa veku

Veronika Marcinčáková Husárová, detská psychiatrička

Smrť veľmi blízkej osoby berú ako odmietnutie. Na novú situáciu sa však adaptujú rýchlejšie ako staršie deti. Ideálne je, keď je im možné zabezpečiť v tomto období čo najmenej zmien.

Deti používajú pri úmrtí blízkeho vlastnú predstavivosť a neuvedomujú si následky. V tomto období je zmysluplné im nielen smrť vysvetľovať, ale ich aj pozorne počúvať. Dieťa ešte nevie opísať svoje pocity slovne, dajte mu príležitosť vyjadriť ich, napríklad, kresbou.

Už si plne uvedomujú nezvratnosť situácie a aj dôsledky. Môžu cítiť nielen zármutok, ale aj strach a obavy o budúcnosť. Je dôležité, aby mali pocit bezpečia.

Zväčša prežívajú smútok pri strate blízkej osoby podobne ako dospelí. Svoje pocity už vedia vyjadriť slovne. Dajte im na to priestor, aj keď sami pociťujete bolesť.

Vlasta Kurucová, klinická psychologička

Pripraviť sa úplne na smrť blízkeho človeka sa nedá. Smútok je omnoho intenzívnejší, ale v priebehu takého pol roka sa s ním človek postupne vyrovnáva. Musí si to odsmútiť, odplakať, pretože to miesto sa dá ťažko nahradiť niečím iným. Keď už však smútok trvá dlhšie, mal by s tým niečo robiť a navštíviť odborníka.

Autor: Nový Čas, Ivan Šuplata, Jana Marcinová

Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho: Jednu vec je obzvlášť dôležité si uvedomiť