Redakcia Nový Čas

Posledných päť rokov však niekdajší dôrazný stiper, ktorý do západočeského klubu prišiel v lete 2011, bojuje s vážnou chorobou, amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS).

Čišovský napriek tomu zostáva súčasťou plzenskho tímu, jeho číslo 28 je stále na súpiske. S futbalom začínal ako šesťročný chlapec v rodnom Humennom na východe Slovenska. Do sveta veľkého futbalu sa po prvýkrát dostal v Interi Bratislava. V jeho drese hral päť sezón od roku 1999 a dosiahol na dva ligové tituly a rovnako aj dve víťazstvá v slovenskom pohári.

Neskôr hral v Žiline a taktiež v Petržalke, s ktorou v ročníku 2007/2008 opäť dosiahol na double. Potom prišiel trojročný angažmán v rumunskom Temešvári, kde krátko hral aj pod vedením českého trénera Dušana Uhrina mladšieho. Keď odchádzal z Rumunska, mal Čišovský ponuku od Plzne a Liberca, nakoniec ale dal pred Slovanom prednosť Viktorii. "Boli to skôr pocitové veci, ktoré rozhodli, neboli tam žiadne pragmatické argumenty pre a proti," spomínal futbalista, ktorý v novom pôsobisku rýchlo zapadol. So svojim kolegom z obrany Dávidom Bystroňom vytvorili jednu z najlepších sotpérskych dvojíc v lige, zavariť dokázali aj súperom behom ťaženia Viktórie v európskych pohároch.

Čišovský obliekal aj reprezentačný dres s dvadsaťjednotkou sa pozrel dokonca ja na olympiádu v Sydney 2000, kde ale Slováci nepostúpili zo skupiny. V súťažnom zápase sa naposledy predstavil koncom marca 2014, potom podstúpil operáciu kolena, po ktorej sa ešte pokúšal rozohrať s plzeňskou juniorkou. Ďalšie plány ale zhatila jeho diagnóza ALS. V boji s chorobou, ktorá napáda mozog a spôsobuje stratu buniek ovládajúcich svaly ho okrem manželky, s ktorou má dvoch synov, podporujú aj spoluhráči

Veľký bojovník oslávi jubileum: Čišovský vzdoruje náročnej chorobe