Redakcia Nový Čas

Ako informuje portál Devonlive, Isabella-Jean vážila iba čosi vyše 700 gramov, keď sa narodila v 25. týždni tehotenstva. Dievčatko ale ukázalo, že je silnejšie, ako sa zdá a Vianoce už strávilo doma. Bolo taká maličké, že rodičia mohli vidieť cez jeho kožu, ako bábätku bije srdiečko. Doktori páru povedali, že dieťa má päťdesiatpercentnú šancu na to, že prežije prvé dva dni svojho života. Keď všetkým ukázala, že je dosť silná a prekonala prvé dva dni, prišla ďalšia hrozná správa. Isabella-Jean mala dva týždne a dostala otravu krvi. Lekári oznámili rodičom, že nasledujúce dva dni budú rozhodujúce. Počas trojmesačného pobytu v nemocnici musela taktiež podstúpiť operáciu. V srdcovej chlopni mala dieru.

No malá Isabella-Jean to nevzdala. Dnes už váži vyše tri a pol kilogramu a svoje prvé Vianoce mohla osláviť doma so svojimi rodičmi a starším bračekom Isaacom (4). "Je to bojovníčka a rozhodne je to náš zázrak. Na svoj vek je stále trošku primalá a musíme jej dávať lieky na srdce, no už je doma a to je hlavné," hovorí Shannon. "Sme šťastní, že je doma a sme na ňu veľmi pyšní. Nevzdala sa, bola odhodlaná všetko zvládnuť."

Už len to, že sa narodila bolo zázrakom. Shannon trpí syndrómom polycistických vaječníkov a doktori jej po pôrode syna Isaaca povedali, že ak opäť otehotnie, dieťa sa jej nepodarí priviesť na svet. No každopádne, Isabella-Jean im dokázala, že sa mýlili, keď v júni úspešne prišla na svet.

Po pôrode brala Shannon lieky proti bolesti a vždy, keď jej dieťatko nebolo nablízku, obávala sa toho najhoršieho. "Keď som sa prebrala, obzrela som sa a bábätko tam nebolo. Absolútne som nevedela, čo sa s ňou stalo. Hlavou mi šlo toľko myšlienok. Hovorila som si, že čo som to za matku, keď nebudem prítomná pri jej poslednom výdychu?"

"Nemohli sme sa dotknúť jej kože, pretože by ju to pálilo," pokračuje Shannon. "Jediné, čo sme mohli robiť, bolo sedieť a pozerať sa, ako bojuje o svoj život. Bolo to príšerné." Pokožky malej princeznej sa mohli dotknúť až o týždeň. "Bolo to to najhoršie, čo som v mojom živote počula."

Obaja rodičia vedeli, že Isabella-Jean príde na svet skôr. Jej voda praskla už v 23. týždni. Lekári povedali, že je možné, že sa jej plodová voda obnoví a dieťatko sa narodí až v 9. mesiaci. No pár rátal aj s horším scenárom. "Hranica je 24 týždňov. Ak by sa narodila v 24. týždni a nedýchala by, doktori by jej s dýchaním nepomohli. Našťastie sa narodila o týždeň neskôr."

Malej Isabelle-Jean sa viedlo dobre až do jej piateho dňa. Shannon bola s ňou celý deň, zatiaľ čo jej partner bol v práci. "Išla som do hotela, najedla som sa a zrazu mi (Jordan) zavolal, že sa musím vrátiť do nemocnice. Okolo inkubátora bolo šesť sestier. Padla som na zem, pretože som si myslela, že zomrela a ja som nebola pri nej."

Bábätko muselo ležať na jednotke intenzívnej starostlivosti. Keď malo dva týždne, prekonalo otravu krvi. Doktori páru opäť povedali, aby sa pripravili na to najhoršie. Isabella-Jean sa narodila s malou dierkou na srdci, ktorú jej museli operovať. "Bol to jednoduchý zákrok, no mne to prišlo ako operácia mozgu. Bola tak maličká a nevedeli sme, či to zvládne," tvrdí Shannon.

Mamička si praje, aby sa rodičom predčasne narodených detí dostalo viac pomoci. "Mám pocit, že som nedostala dostatok pomoci na to, aby som sa vyrovnala s traumou. Nikto nevie, aké ťažké to je, kým to nezažije na vlastnej koži. Je ťažké to spracovať a po troch mesiacoch v nemocnici som dostala ponorkovú chorobu. Má to obrovský vplyv na psychické zdravie. Myslím, že viac ľudí by sa malo dozvedieť o rizikách predčasného pôrodu a toho, ako to vplýva na deti a rodičov. Musíme o tom začať rozprávať."

Bábätko sa narodilo o štyri mesiace skôr: Lekári dávali drobnej Isabelle iba 48 hodín