Redakcia Nový Čas

Akútna leukémia ho pripútala na nemocničné lôžko. Za bránami Kliniky hematológie a transfúziológie v Bratislave podstupuje náročnú chemoterapiu. Včera ste si v Novom Čase prečítali prvú časť otvorenej spovede herca. V dnešnom pokračovaní Hryc porozprával o svojich obavách z liečby, ale prezradil aj o to, čo mu dodáva v týchto ťažkých momentoch silu.

Od minulého týždňa ste hospitalizovaný v nemocnici. Pre pandémiu koronavírusu vás nemôže navštíviť ani rodina...

- Nikto nemôže prísť. V nemocniciach sú zakázané všetky návštevy. Ale zase máme modernú techniku: telefóny, skypy, zoome.

A čo vaši milovaní vnuci? Viem, že sa na vás stále pýtajú...

- Každý večer som malým čítal rozprávky cez zoom. Teraz budú mať trochu pauzu, kým sa dám dohromady. Musím nájsť nejaké rozprávky na nete. A musím z tejto nemocničnej izby spraviť štúdio a krpci budú zase počúvať rozprávku, ale z nemocnice. (smiech)

Je pekné počuť, že vás dobrá nálada neopúšťa...

- Poviem to takto, a čo môžem robiť...

V mnohých prípadoch sa ľudia s podobným osudom pýtajú, prečo práve ja. Urobili ste to aj vy, alebo to beriete ako fakt?

- Akékoľvek „morfondírovanie“ o tejto veci je nezmyselné. Dožil som sa slušného veku, čosi som v mojom živote stvoril, čosi dokázal, vychoval som dve životaschopné deti a dal som im to najlepšie vzdelanie. Mám troch nádherných vnukov, ktorí hrdo ponesú meno našej rodiny do budúcnosti, ktorá nebude jednoduchá. Myslím si, že som svoj život prežil zmysluplne.

Dá sa s tým vôbec zmieriť, prijať to tak, ako to je?! Asi je dôležité aj psychické nastavenie...

- Áno. V mojom živote som prežil toľko prúserov, škandálov, zrád, doteraz neukončený 20-ročný boj so slovenskou skorumpovanou justíciou... No a je predsa jasné, čo vás nezabije, to vás posilní. Takže moje psychické nastavenie je brilantné.

V živote ste si prešli už veľmi smutným obdobím, keď prišiel o život v roku 2008 váš syn Hugo. On tiež bojoval s onkologickým ochorením. Ako ste to prežívali vtedy? Hugo ochorenie porazil, no bola mu osudná dopravná nehoda...

- Vedel som, že to zvládne. Jeho chemoterapii navyše predchádzala závažná operácia. Ja som celý ten čas musel nakrúcať v Prahe na TV Nova seriál Ulice. Mali sme veľmi intenzívny telefónny kontakt, do smrti si neodpustím, že som bol v osudnú noc s kamošmi U Vejvodů. Keby som namiesto toho telefonoval s mojím synom... Možno by teraz žil.

Vždy ste hovorili, že vnuci sú vaším hnacím motorom. Sú to práve oni, ale aj celá rodina, ktorí vám teraz dodávajú energiu? Že musíte bojovať pre nich?

Vaša krvná skupina A1 Rh negatív nie je úplne bežná a pre pandémiu vzniká problém s darcami...

- Áno. Najmä ten negatívny faktor je neobvyklý. Takže máme obavu, či pri transfúziách budeme mať dostatok tejto krvnej skupiny. Ale to závisí od šľachetnosti darcov.

Vás ľudia poznajú ako človeka, ktorý veľa oddychovať nevie. Aké sú pre vás tieto dni, keď naozaj musíte relaxovať?

- Ja som taký oddýchnutý za tieto dni, že by som išiel do Draždiaka plávať. Keby voda nebola taká studená. (smiech) Zatiaľ.

Andy Hryc exkluzívne o boji s leukémiou: Bojím sa, že pre mňa nebude krv!