Redakcia Nový Čas

Napriek tomu, že podľa prvých štúdií ide o menej nebezpečný variant, sa šíri oveľa intenzívnejšie, čo znamená veľký počet infikovaných. Tí s pozitívnym testom nemusia mať vôbec ťažký priebeh, no podľa nariadení musia zostať v karanténe, ktorá je v súčasnosti 10 dní. Viaceré štáty tak pristupujú k jej skráteniu, lebo veľký počet infikovaných spôsobuje problémy vo verejnej doprave či v službách.

Skrátenie karantény bolo aj jednou z kľúčových tém utorkového rokovania konzília odborníkov pri ministerstve zdravotníctva. Experti zatiaľ nedospeli k finálnemu odporúčaniu, v hre je aj možné skrátenie izolácie len pre pozitívne testovaných zaočkovaných.

„Obávame sa aj výpadku personálu v kľúčových odvetviach, a preto odporúčame jednotlivým rezortom, aby si aktivovali krízové plány, aby bolo zachované zásobovanie a služby pre obyvateľstvo,“ povedala epidemiologička z konzília Zuzana Krištúfková.

Veľké diskusie o tejto otázke prebiehajú už dlhšie napríklad v Taliansku, kde už 10-dňová karanténa začala spôsobovať veľké výpadky zamestnancov vo verejnej doprave alebo pri odvoze smetí. USA sa už z tohto istého dôvodu rozhodli skrátiť povinnú karanténu na päť dní. Podľa virológa z Biomedicínskeho centra SAV Borisa Klempu bolo toto rozhodnutie v USA kritizované vedeckou komunitou.

„Doterajšie dáta, na základe ktorých sa zaviedla 10-dňová karanténa, boli také, že infekčnosť sa stráca po ôsmich dňoch. Veľa štúdií ukazovalo, že zhruba od ôsmeho dňa od prvých príznakov už človek nie je infekčný,“ vysvetľuje Klempa pre Nový Čas. Napriek tomu aj on hovorí, že podobné rozhodnutie možno bude musieť prijať aj Slovensko.

„Racionálne mi je jasné, že je problém, ak by vypadlo príliš veľa personálu. Nejaké skrátenie je asi namieste, ale len za predpokladu, že už sú tie osoby bezpríznakové,“ hovorí virológ. Klempa by sa navyše prihováral za menej radikálne skrátenie karantény a počkal by na to, ako to budú riešiť krajiny s dobre spracovanými dátami ako Británia či Holandsko.

Logiku v skracovaní povinnej karantény vidí aj dátový analytik Martin Šuster. „Z hľadiska fungovania ekonomiky sú realistické obavy, že môže byť v nejakom čase infikovaná až tretina ľudí. A keby sme dali do karantény aj všetky ich kontakty, tak vlastne dáme do karantény celú krajinu,“ povedal expert z iniciatívy Veda pomáha.

Naisto vieme, že omikron je omnoho nákazlivejší. Na druhej strane to vyzerá, že nespôsobuje až také závažné ochorenie. Menej sa množí v pľúcach a viac v horných dýchacích cestách, čo znamená, že je menej ťažkého zápalu pľúc. Doterajšie výskumy sú však najmä z krajín, kde je veľmi vysoká zaočkovanosť, takže tá menšia závažnosť omikronu môže súvisieť aj s vyššou imunitou obyvateľstva vďaka očkovanosti a premorenosti. Očakávať, že aj u nás omikron napácha menej škôd na zdraví a na životoch, je teda stále predčasné. Nevieme to porovnať s krajinou, ktorá by bola podobne napolovicu zaočkovaná ako my a podobne premorená a bol v nej už omikron.

Omikron môže spôsobiť výpadok dôležitých služieb: Skráti štát karanténu na 5 dní? Opatrné slová imunológa