Lieky pre tisíce pacientov sú závislé na darcoch krvnej plazmy

„Stúpa tiež počet diagnóz pri ktorých sa zistilo, že protilátky vyrobené z krvnej plazmy sú účinnejšie, bezpečnejšie a majú menej nežiadúcich účinkov ako napríklad kortikoidy, či niektoré imunosupresívne lieky. A aj keď veda a medicína postúpili a mnohé zložky z krvnej plazmy vieme pripraviť napríklad metódami molekulárneho inžinierstva, stále platí, že napríklad imunoglobulíny, čiže protilátky, ktoré sú pre pacientov s poruchami protilátkovej imunity nenahraditeľné, nevieme vyrobiť synteticky a vieme ich získať len z krvnej plazmy od dobrovoľných darcov,“ hovorí prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, MBA, Dott .Ric, MHA, prednosta Kliniky detí a dorastu JLF UK a UNM a prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie.

Odborníci dnes rozlišujú už viac ako 550 vrodených porúch imunity. Minimálne polovica z nich je spojená s poruchou tvorby protilátok. Pacientov s týmito ochoreniami ohrozujú ťažké infekcie, nádorové, zápalové, či reumatické ochorenia, ale aj zápaly pľúc, prínosových dutín a otrava krvi - sepsa. Práve oni musia celoživotne užívať imunoglobulínové prípravky vyrobené z krvnej plazmy. Vo vysokom dávkovaní sú využívané aj pri pacientoch so získanými ochoreniami, napríklad pri niektorých autoimunitných ochoreniach, ťažkých poruchách krvotvorby, hematoonkologických pacientoch, či pacientoch po onkologickom ochorení alebo po transplantácii kostnej drene. Z krvnej plazmy sa však vyrába aj albumín, dôležitý v bežnej akútnej medicíne. Podáva sa napríklad pacientom po ťažkých autonehodách. Uplatnenie má aj široké spektrum liekov využívajúcich zrážacie faktory, či niektoré špeciálne molekuly z plazmy. Tie zasa chýbajú pacientom s niektorými raritnými, geneticky podmienenými ochoreniami, ako je napríklad hereditárny angioedém, či deficit alfa-1-antitrypsínu. Veľkú skupinu dnes tvoria už aj pacienti s neurologickými ochoreniami.

„Potreba liekov vyrábaných z krvnej plazmy je veľmi veľká. Ak sa pozrieme na spektrum odborností, ktoré dnes využívajú prípravky vyrábané z krvnej plazmy, najmä protilátky – imunoglobulíny, tak v top trojke sú: hematológovia, neurológovia a my, imunológovia. Pre našich pacientov sú tieto lieky tak nenahraditeľné, že akákoľvek nedostupnosť ich priamo ohrozuje na živote. Nevieme ich nahradiť antibiotikami, či inými liečebnými postupmi. Ak tieto lieky pacienti majú a podávame ich v správnej dávke, kvalita ich života a riziko ohrozenia závažnými infekciami sú porovnateľné so zdravými ľuďmi,“ spresňuje profesor Jeseňák. Súhlasí s ním aj Pavel Kovář, medicínsky riaditeľ v spoločnosti Takeda, ktorá je globálnym lídrom v spracovaní krvnej plazmy. „Veľa ľudí je na liečbu liekmi vyrábaných z krvnej plazmy úplne odkázaných. Len v Európe trpí niektorým zo zriedkavých ochorení približne 1 milión ľudí. To je dvaapolkrát viac ako počet pacientov s rakovinou prsníka. U pacientov so zriedkavými ochoreniami často nie je možné úplne uzdravenie. Aby bolo zaistené ich prežitie a kvalita života, nevyhnutná je priebežná liečba,“ potvrdzuje Pavel Kovář. Význam liekov vyrobených z krvnej plazmy teda rastie spolu s počtom pacientov odkázaných na dobrovoľných darcov plazmy.

Výťažnosť plazmy je pritom u nás, v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou, či Maďarskom veľmi nízka a tieto odbery ani zďaleka nepokrývajú potrebu liekov pre našich pacientov. Slovenskí pacienti sa preto musia stále spoliehať na dostatok darcov krvnej plazmy v zahraničí. Podľa odborníkov to nie je ideálny stav a mali by sme pracovať na motivácií a zlepšení podmienok pre darovanie krvnej plazmy na Slovensku.

je len prvý krok k výrobe potrebných liekov a realizuje sa s dôrazom na bezpečnosť darcov. „Posudzujeme ich celkový zdravotný stav a množstvo parametrov, ako napríklad vek, hmotnosť, krvný tlak, pulz, hemoglobín a rôzne biochemické parametre. Odber plazmy nepovoľujeme u tých, ktorým by nemusel zo zdravotných dôvodov prospieť. Týka sa to napríklad ľudí, ktorí majú v anamnéze niektoré ochorenia, ako napríklad vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, ochorenia srdca, nádorové ochorenia, epilepsiu, či chronické zápalové ochorenia. Rovnako nie je možné prijať plazmu od darcov, ktorí majú v anamnéze niektoré infekčné ochorenia. V neistých prípadoch si vyžiadame lekársku správu od všeobecného alebo odborného lekára, s cieľom získať podrobnejšie informácie,“ zdôrazňuje David Viochna zo spoločnosti BioLife, ktorá je súčasťou skupiny Takeda a venuje sa získavaniu plazmy a výrobe terapií z krvnej plazmy. BioLife prevádzkuje v Česku aktuálne sieť jedenástich odberných centier pre darovanie plazmy.

Po odbere nasleduje čo najrýchlejšie zmrazenie plazmy a to na teplotu -25°C alebo nižšiu, pri ktorej ostáva minimálne ďalších 60 dní v karanténe.

Výroba liekov z plazmy prebieha pomocou tzv. frakcionácie. Jednotlivé bielkoviny získané frakcionáciou plazmy sú potom v rámci ďalších výrobných krokov očistené od nežiadúcich látok a zbavené prípadných vírusov, čo zaisťuje najvyššiu možnú mieru bezpečnosti preparátov z plazmy.

Následne sa lieky pripravujú na distribúciu smerom k pacientom. Cesta od darovania krvnej plazmy až po ich použitie môže trvať až 12 mesiacov.

C-ANPROM/SK/IG/0001