Boris Filan sa vzdal svojho zlozvyku: Neprestal som piť pre alkohol, ale kvôli ľuďom
14. 9. 2019, 6:00 (aktualizované: 29. 5. 2020, 12:59)

Zdroj: Michal Hanko, Nový Čas víkend
Do klubu sedemdesiatnikov vstúpil už aj niekdajší basketbalista, ktorý neskôr spravil kariéru ako textár skupín Prúdy či Elán, scenárista, cestovateľ, autor obľúbených knižných Tam Tamov, televízny i rozhlasový moderátor, ale najmä skvelý rozprávač.

Zdroj: Michal Hanko, Nový Čas víkend

Zdroj: Archív B. Filana
Zdroj: Archív B. Filana
Galéria k článku
S Borisom Filanom sme sa rozprávali o starnutí, slovenskej realite, abstinencii, vypnutej kreativite, synoch aj vnučkách.
Keď sa vás vlani pýtali, čo očakávate od roku 2019, povedali ste, že by vás potešilo dlhé horúce leto. Prečo práve toto?
Milujem horúce letá, pretože mi pripomínajú moje detstvo. Nie je pravda, že len teraz sú horúce letá, lebo máme klimatické zmeny. Z detstva si pamätám, že boli letá silné, až sa vlnil asfalt a z toho tepla boli také búrky s obrovskými kvapkami, že sa na kalužiach robili bubliny a stúpala z nich para. Milujem také horúce leto, do ktorého sa dá až zavesiť.
Takže vy evidentne vysoké teploty znášate dobre... Ako sa inak cítite ako sedemdesiatnik?
Strašne. (smiech) Bol som navštíviť kamarátku v nemocnici a keď som vošiel do izby, rovno sa ma spýtala: „Boris, nevieš, ktorý idiot vymyslel starobu?“ Na starobe je dobré len to, že som sa stal oveľa tolerantnejším. Kedysi som bol pyšný na to, aký som ostrý, konfliktný a ako dokážem v konflikte víťaziť. Niekedy, keď sme sa stretli s Jožom Pročkom, tak to až iskrilo vo vzduchu a teraz poviem: „Jožko, máš pravdu.“ Inak, ak je pravda, čo sa hovorí, že človek vekom zmúdrie, tak presne tak isto aj zhlúpne. Takže je to nula k nule. (smiech)
Nie je problém kombinácia veku a tela bývalého vrcholového športovca?
Po skončení aktívneho športovania som žil takým samovražedným spôsobom, že keď som s tým nakoniec prestal, tak vlastne starnutím mladnem. Bol som najviac zničený niekde medzi koncom basketbalovej kariéry a koncom môjho televízneho života. Teraz už roky dodržujem predsa len prísnejšie stravovacie návyky a najmä odkedy sa na mňa vykašľal alkohol, cítim sa oveľa lepšie. A aby som to spresnil - neprestal som piť pre alkohol, ale kvôli ľuďom. Alkohol je veľmi dobrý katalyzátor, dokáže dať dokopy aj ľudí, ktorí so sebou nesúhlasia. Nefunguje však medzi ľuďmi, ktorí sa nenávidia. Dnes sú v Bratislave krčmy, kde sa ľudia hlboko nenávidia a želajú si to najhoršie. A oveľa viac ako alkohol škodia zlé energie. Tie sa strašným spôsobom šíria a ľudia z nich postupne ochorejú a zomierajú. Tak sa tomu vyhýbam.
Autor: Peter Derňár, Nový Čas víkend