Je premiérovi vždy po boku, ale kto to je? Maroš Sovák sa stal známym vďaka tlmočeniu

Sú neprehliadnuteľní, keďže výrazne gestikulujú a namiesto rúška majú štít. S jedným z nich sme sa rozprávali, volá sa Maroš Sovák (30) a práca je preňho doslova vášňou.

Ako ste sa dostali k posunkovému jazyku?

Tak ako väčšina kolegov cez niekoho nepočujúceho v rodine. Moji rodičia sú nepočujúci obaja, takže ja som takzvaný CODA (Child Of Deaf Adults, pozn. red.) a spadol som do toho automaticky. Odmalička som sa v tomto prostredí pohyboval, nav­števoval som kluby nepočujúcich, môj ocino bol predsedom takéhoto klubu v Banskej Bystrici. Ja som sa tam motal, chodili sme spolu na výlety, organizovali sa rôzne spoločenské aktivity, a keď bolo treba niečo vybaviť, zavolať, tak som to rád spravil.

Aké je vaše pôvodné povolanie?

Vyštudoval som nemecký jazyk a kultúru.

Takže tlmočiť by ste mohli aj zo slovenčiny do nemčiny.

Áno. Berme to tak, že sa pohybujem stále v jednej oblasti, akurát tlmočím do viac vizuálneho jazyka.

A kedy sa vaším povolaním stal posunkový jazyk?

Po škole som mal aj iné zamestnanie, no vždy ma to ťahalo k tlmočníctvu a komunite nepočujúcich, preto som sa tomu začal venovať naplno. Podporili ma v tom rodina aj priateľka. Ako tlmočník teraz fungujem druhý rok.

Ako to vlastne presne je: posunkový jazyk, znaková reč, posunková reč, znakový jazyk...?

Znakový jazyk alebo reč, to je z češtiny, u nás by sa to používať nemalo. Na Slovensku hovoríme o slovenskom posunkovom jazyku.

Autor: Peter Derňár, Nový Čas víkend