Redakcia Nový Čas

Nič však nešlo tak ľahko, ako si predstavoval, a zlé chodníčky ho doviedli až do psychiatrickej liečebne v Hronovciach, kde sa 12 týždňov snažil opäť zlepiť svoju zlomenú dušu. Mladíka držala nad vodou najmä jeho dcéra Nea (2), ktorú má so speváčkou Veronikou Nízlovou (37), a blízka rodina, ktorá pri ňom stála aj po všetkých jeho excesoch. Novému Času exkluzívne porozprával o ťažkých chvíľach v liečebni, ale aj o režime, ktorý musel podstupovať.

Rozhovor s Kolárovským:

O rozhodnutí liečiť sa

Prečo si sa prihlásil na liečenie?

Prihlásil som sa kvôli tomu, že mi to bolo odporúčané odborníčkou. Povedala mi, že keby som jej syn, pošle ma okamžite na odvykačku. Povedala mi, že sa mi stavy môžu kedykoľvek vrátiť. Ja som jej povedal moju „drogovú kariéru“. Myslel som si, že na odvykačku musia chodiť ľudia, ktorí berú tvrdé drogy, alebo hrozne veľa pijú. Nemyslel som si, že medzi nich patrím, ale keď som tam prišiel, zistil som, že som alkoholik.

Bolo to dobrovoľné rozhodnutie?

Áno, bolo to dobrovoľné, nebolo to súdnym príkazom. Keby mi to tá pani nepovedala takto napriamo, tak by som možno zvažoval nejaké terapie. To by mi určite nepomohlo do takej miery, ako toto.

V akom stave si bol, keď si na liečenie nastupoval?

Celkovo som bol hrozne vystrašený a alkohol bola stále vec, ktorú som si ospravedlňoval. Ešte večer pred nástupom do Hronoviec som užíval alkohol. Spravil som také posedenie s priateľmi a keď všetci odišli, sám som to dokončil. Nevedel som zaspať a ešte štyri hodiny predtým som bol dosť opitý.

Pokračovanie rozhovoru na druhej strane →

Plný a nikdy som nemal čas. Pred šiestou sme sa už budili, potom sme mali rozcvičku a potom sme museli upratovať naše pracovné rajóny, či to bola nejaká izba, alebo chodba. Potom nám ich hlavná sestra obodovala. Bol to stres a museli sme byť veľmi dôslední. Poriadok a disciplína tam boli najdôležitejšie. Potom sme mali raňajky, komunitné stretnutia s ostatnými a personálom.

Druhá časť rozhovoru:

Mal si potrebu vzdorovať?

Nie, snažil som sa, aby ostatní videli, že som v pohode. Nechcel som, aby ma hneď na prvú spoznali. Samozrejme sa to prelomilo a niekto dal do éteru a chalani zistili, že kto som. Bolo to pre mňa hrozne iné, no postupne som si zvykol.

Písal si si tam denník?

Áno, mali sme to tam povinné. Písali sme si ich s tým, že nám to psychologičky kontrolovali a potom to s nami riešili. Ten denník bol veľmi nápomocný a mám ho doteraz.

Nikotín bola jediná vec, ktorá bola povolená. Kofeín bol zakázaný, aj čaje a dokonca aj hroznové nápoje. Ja som sa veľmi pokúšal prestať fajčiť, ale zatiaľ sa mi to nepodarilo.

Koľko ľudí vás spolu bolo na izbe?

Boli sme štyria. Dvaja chalani tam boli súdne a jeden dobrovoľne. Boli približne v mojej vekovej kategórii. Doteraz sme spolu v kontakte. Je to to najlepšie, čo môžu ľudia urobiť, keď odtiaľ vyjdu, závislák závisláka najlepšie pozná.

Čo ťa tam v pozitívnom zmysle prekvapilo?

Hlavne to, aký som odtiaľ vyšiel. Čo ma tam naučili, aké som dostal zrkadlo. Personál bol skvelý, veľmi svedomito všetko sledovali.

Máš odtiaľ aj nejakú negatívnu skúsenosť?

Áno, jeden pán tam zomrel, pretože to nezvládol. Boli tam samozrejme aj konflikty a niektorých ľudí museli disciplinárne vylúčiť, keď porušili tú abstinenciu a prepašovali si tam alkohol. Veľmi často nám tam námatkovo robili testy.

Pokračovanie rozhovoru na druhej strane →

Mali ste tam povolené návštevy?

Áno, ale zo začiatku bolo mojim blízkym doporučené, aby tie návštevy neboli časté. Je to dôležité, aby si pacient sám nejakým spôsobom privykol a nejak sa zžil s tým celým a začal sa sústrediť na veci, ktoré sa dejú práve tam. Navštevovala ma Veronika s Danielkou, Neou a Lindou. Aj preto som šiel práve do Hronoviec, pretože to je blízko. Potom moja mamina, súrodenci, otčim a z času na čas prišla aj babka a chalani z môjho tímu z Iluminate. Aj kamoši Maťo Klinec a Riško Labuda a to som ani nečakal, že by prišli.

Ako si sa cítil, keď asi si sa dozvedel, že verejnosť vie, že si tam?

Tak verejnosť už vedela, že mám s tými vecami problém, takže už ma to tak netrápilo. Skôr som si povedal, že to tam chcem zvládnuť absolútne celé a prísť už ako vysporiadaný človek.

A čo ti tak najviac chýbalo?

Asi len ten taký normálny pocit samoty. Vždy tam niekto bol a človek vlastne nemal žiadne súkromie. To bolo trochu také deptajúce a niekedy dosť únavné. A to mi asi najviac chýbalo. Ani ležať sme tam nemohli počas dňa, to bolo zakázané. Takže mi chýbalo si len tak ľahnúť, pustiť si seriál a neriešiť. Teraz som vďačnejší aj za také úplne maličkosti.

A teraz ako hodnotíš cele toto rozhodnutie, že si tam išiel? Zopakoval by si to znovu?

Určite. Zopakoval by som to úplne všetko znovu. Išiel by som na tú istú liečbu, do tej istej liečebne do Hronoviec. Išiel by som sa určite liečiť, lebo veľmi ťažko sa to dá vyriešiť len tak, že sám za seba. Všetko je však o nastavení a pokiaľ si niekto povie, že už nechce, tak verím, že sa to dá, ale ja si myslím, že z veľkej časti tí ľudia ani nevedia, prečo to užívajú a aké sú tam prekážky. Nás na to tam pripravili. Mali sme cvičenia, ktoré sú mega dôležité, aby človek vedel, čo robiť. Myslím, že človek môže odtiaľ vyjsť ako veľmi edukovaný užívač, alebo veľmi pripravený abstinent.

Máš pocit, že už máš všetky tie problémy vyriešené?

To si nedovolím povedať, lebo ak sa tak na to človek pozrie, tak to sú veci, ktoré možno máme v sebe aj zakódované možno už od skorého detstva. Sú veci podľa mňa, ktorých som sa len dotkol nejakým spôsobom, ale aspoň už som ich začal pomaly, ale isto hľadať. Myslím, že som tam vyriešil veľa dôležitých vecí, ktoré ma určite nejakým spôsobom posunuli ďalej a už začínam rozumieť tomu, že pokiaľ sa chcem posúvať ďalej, tak je to nevyhnutné. Keď chcem byť proste funkčný človek, otec a niekto kto možno chce byť v budúcnosti aj pre niekoho vzor práve v tomto, tak by bolo fajn, keby som bol vyrovnaný.

O dcére a twiinskej na druhej strane →

Ako reagovali tvoji blízki, keď si im povedal, že sa ideš liečiť?

Mňa sa veľmi dotklo, keď mi tá pani povedala, že teda odvykačka a ja som to zobral strašne osobne a nechcel som to absolútne prijať. Prišiel som za mojimi blízkymi, prišiel som za mojím tímom za chalanmi z Illuminate. A potom som s tým zavolal mame a všetkým tým ľuďom odľahlo. Vtedy som si vlastne povedal, že asi to nie je okej.

Ovplyvnilo liečenie tvoj vzťah s Neou?

Ja si myslím, že len po pozitívnej stránke. Ja som sa bál hrozne, pretože 3 mesiace, to je pomaličky 1/8 z jej života. Ale Veronika ma neskutočne podržala, za čo jej budem ja do konca života vďačný. Mohla zareagovať akokoľvek, ale oni všetci ako rodina zareagovali naozaj extrémne. Bolo to veľmi plné lásky a podpory. Vlastne ona našla Hronovce. Veľmi ma podporila a bola taká, že áno, že veď choď do toho. Takže ako žena a matka našej dcéry naozaj stála pri mne a tá podpora od nej bola pre mňa veľmi dôležitá a ona mi ju dala. Snažila sa tam chodiť naozaj s Neou tak, aby bolo všetko v pohode. Myslím si, že napriek tomu, že oni majú celkom nabitý program, tak si ten čas našli, aby prišli a s malou som tak bol oveľa častejšie, ako som si myslel, že budem.

Čo budeš robiť teraz?

Keď som bol na liečení, myslel som, že s hudbou úplne seknem. Je to dosť rizikové povolanie a v Hronovciach som si chcel vyriešiť všetky veci, ktoré ma v živote ovplyvňovali a nechcel som riešiť hudbu. Do poslednej chvíle som si nebol istý, či chcem ešte tvoriť. Teraz však budem vydávať album. Tú hudbu chcem robiť tak, ako sa patrí. Myslím si, že ľudia tam budú počuť Matúša predtým, než išiel do Hronoviec, ale aj Matúša potom. Určite ma budú čakať aj nejaké koncerty, ale zatiaľ sa nechcem úplne hodiť do nejakej strašne divokej vody. Uvedomujem si, že to bude ťažké, aj keď som úplne stotožnený so životom, v ktorom už nechcem omamné látky.

Budeš ešte podstupovať nejakú ambulantnú liečbu, alebo máš niekoho za kým pôjdeš, keď budeš cítiť, že je toho na teba veľa?

Mám tých spolupacientov, ktorí tam boli a teraz majú takú skupinu online. Ako som povedal, aj s tými chalanmi z tej izby si volávam.

Zvyšok rozhovoru na druhej strane →

O svojich závislostiach

Siahneš ešte po alkohole, alebo po návykových látkach?

Určite nie. Už to nechcem. Tá moja závislosť je podľa mňa veľmi veľká kombinácia niečoho. Od drôg som čistý už určite vyše pol roka a bez alkoholu som takmer piaty mesiac. Ja som si vedomý, že som alkoholik a to používanie liekov a drog zo mňa robí aj abstinujúceho narkomana. Závislosť je tu ale navždy, čiže viem, že si to nemôžem dovoliť spraviť také kompromisy, že si dám len jeden alebo tak, lebo to je práve to zľahčovanie, kde by som len pokúšal šťastie.

Pracuješ v brandži, kde sa vystupuje po nočných kluboch a alkohol je normálny. Myslíš, že zvládneš ten tlak okolo seba?

Myslím si, že áno, lebo ja viem, že som to prehnal, a že to kde som sa s tými vecami dostal je čisto moja chyba kvôli všetkým mojim rozhodnutiam, že som v tom vlastne začal byť strašne hlboko. Ja som tie veci vlastne nebral ale oni vlastne brali mňa.

Po tvojom priznaní, kedy si to celé ľutoval, dostal si sa ešte do takého zlého stavu?

Ja som si vtedy ešte vlastne veľmi ten alkohol zľahčoval a absolútne som si neuvedomoval, že som alkoholik. Po tom, ako som to video pridal, tak vtedy som ešte užíval alkohol. Takže som si úplne istý, že tie veci nechcem, lebo ja medzitým nemôžem spraviť kompromis. Tá závislosť je tam už navždy a ten mozog je v tomto akože veľký hajzlík, lebo on si to pamätá a tomu závislému človeku by to dal vyžrať.

A vieš si predstaviť, že už budeš do konca života abstinovať?

To je vlastne nevyhnutné riešenie pre mňa. Viem si predstaviť, že tá recidíva je úplne možná, že sa to stane raz za čas, že si dám. Nikto nie je proste dokonalý ale máme to brať ako súčasť liečby a už sa nemáme brať tak, že sme teraz zahodili všetku tú prácu do koša. Človek sa musí naučiť si tie veci rozobrať a vedieť sa na to pripraviť. Ja plánujem abstinovať do konca života.

Zvládaš kreatívne tvoriť aj bez alkoholu?

Čo sa týka tvorenia, to zvládam, a koncerty som ešte nemal šancu zistiť, ale poviem to tak, že pokiaľ to nezvládnem, tak to ani nemám prečo robiť. Že to by som bol úplný antiprofík.

A vieš si predstaviť, že by si robil aj niečo iné?

Veľa som nad tým rozmýšľal a vyšlo mi, že kúzelník. Nevedel som si predstaviť, že by som išiel študovať. Nebolo by to možno od veci, veď nemám zase až taký strašný vek. Povedal som si, že sa pokúsim udržať sa toho svojho sna a nenechať si ho vziať inými vecami.

Prvý rozhovor s Matúšom Kolárovským po prepustení z psychiatrickej liečebne: O nástupe pod vplyvom, drsnom režime aj dcére

Kolárovský exkluzívne: PRVÁ spoveď po prepustení z liečebne! O drsnom režime aj malej dcérke

ZLÉ správy o zdravotnom stave kráľa Karola: To, čo sa v Británii deje, naznačuje jediné

Súvisiace