Kolegovia spomínajú na Labudu († 73): Takto si ho budeme pamätať!

Bol profík svojho remesla

Vladimír Kobielsky (42), herec

- S pánom Labudom som mal to šťastie hrať v niekoľkých predstaveniach v SND. A rovnako rád som mal chvíle, keď som s ním mohol stáť na javisku, ako aj momenty v spoločnej šatni na Malej scéne. Tam som ho mohol vnímať z ľudskej stránky. Mal rád humor s jemnou iróniu a vzájomným sa doberaním. Z profesionálnej stránky som sa nestretol s takým pripraveným a vždy naučeným profíkom svojho remesla. Úprimnú sústrasť Vierke a celej rodine.

Umelec najväčšieho kalibru

Ján Ďurovčík (46), choreograf a režisér

- Ešte ako študent som dostal príležitosť robiť choreografiu v hre Nebo, peklo, kocúrkovo v réžii pána Poláka v SND. Bolo to myslím na prelome rokov 1991 - 1992, keď som ja začínal. Dostal som vtedy šancu spolupracovať s takým velikánom, ako bol pán Labuda. O 10.00 sa mala začať generálka. Kvôli nejakým okolnostiam sme však meškali so začiatkom, a zrazu vidíme maestra Labudu, ako v kostýme sám hrá na javisku svoju rolu. Na nikoho nekričal, nikoho neurazil. Ale všetkým naokolo dal najavo, aké sú pravidlá. Bolo to úsmevné a pre mňa poučné zároveň. Všetkým nám ukázal, aký je profesionál a ako berie svoje remeslo vážne. Kedykoľvek som ho videl hrať, bol to vždy umelecký výkon najväčšieho kalibru.

Podal najskvostnejší výkon

Milan Lasica (77), herec

- Ja som Mariána režíroval v monodráme od bulharského autora Radičkova. Volala sa Lazariáda, robili sme to v Štúdiu S. Strávili sme tam krásnych niekoľko týždňov v spolupráci a myslím si, že sme si veľmi dobre rozumeli a že to bol jeden z jeho najskvostnejších divadelných výkonov v celej jeho kariére. Tak na to budem vždy veľmi rád spomínať.

Posledné predstavenie

Magda Vášáryová (69), politička a herečka

- Moje posledné predstavenie v živote v SND som hrala s ním. Bola to hra Samovrah a bolo to v júni 1990, už som bola veľvyslankyňa. Je to taká horká komédia. Končili sme túto hru s Ma­riánom - ja v nočnej košeli a on v pyžame. Keď sa zasvietili svetlá, zrazu som videla, ako minister zahraničných vecí Rakúska Alois Mock ide s obrovskou kyticou ku mne a my sme tam stáli v pyžame. Bolo to veľmi veselé. A teraz, keď sme sa stretli 1. januára, tak sme práve na to spomínali a smiali sme sa...

Autor: pro