Redakcia Nový Čas

„Vlastne odvždy,“ skonštatovala Lujza pri otázke, odkedy žije takmer v srdci hlavného mesta. „Tým, že nešoférujem, pokúsila som sa zariadiť nám život tak, aby sme mali všetko na pešo. Máme preto blízko školu, škôlku, zopár potrebných obchodov. Takto sa nám dobre býva,“ vysvetlila nám.

Sťahovali sa pred rokom a jedným z dôvodov bola túžba dopriať synovi aj dcére vlastnú detskú izbu. „Našli sme preto byt, na ktorý sme ešte dva roky čakali, kým ho postavia.“ Izby má celkovo štyri, obývačka spolu s kuchyňou, kde nás Lujza privítala, tvorí jeden veľký priestor. „Predstavovala som si to tak, že toto bude taká žúrovacia miestnosť a netušila som, že žúry budú rok zakázané. Dúfam, že to čoskoro skončí. Keď sme sa nasťahovali, stihli sme tu jednu silvestrovskú oslavu a to je všetko, byt teda čaká na našich kamarátov, kedy budú môcť byť zase vo veľkom počte vpustení.“

Práve kuchyňa s obývačkou sú pre herečku tou najobľúbenejšou časťou bytu. „Mám to tu naozaj veľmi rada, pretože inde si to už ostatní uzurpovali. Toto je taký môj priestor, aj tým, že som jediná kuchárka u nás doma a na gauči si zase veľmi rada čítam.“ K dispozícii má aj klavír, ktorý ale nesie označenie rodinný. „Je to možno taký môj nesplnený sen vedieť na ňom hrať. Ako dieťa som začala, naši ma potom nenútili, takže som to veľmi rýchlo vzdala. Teraz to nechávame na deťoch. Cítim, že talent tam je, ale nie sme na ne prísni. Keď chcú, fúkajú do flauty, keď chcú, hrajú na klavír. Manžel si tiež rád zahrá. Je fajn stretnúť sa tu a niečo si spolu aj zaspievať, teraz tu máme napríklad Nohavicu, to je taká naša rodinná hudba,“ dodáva.

Kým pri predošlom byte robila s manželom kompromisy, teraz si vraj viac presadila svoje. „Povedala som si, že načo budem s ním robiť kompromisy okolo kuchyne, keď je to môj priestor. Ale ak by bol proti niečomu naozaj zásadne, tak to tu nie je...“ Trvala napríklad na okrúhlom jedálenskom stole, ktorý sa dá veľmi štedro rozložiť. „Veľmi podobný mala kamarátka, poradila mi, že je to slovenská značka. Po okrúhlom stole som veľmi dlho túžila, v starom byte sa nezmestil... Je to jedna z vecí s ktorou manžel nebol úplne stotožnený,“ prizná. Čo z jej plánov ale nevyšlo, bol kuchynský ostrovček. „Veľmi som po ňom túžila, no náš veľmi dobrý kamarát, architekt, mi povedal, že sa mi sem nezmestí. A mal pravdu.“ Architekt vraj bol naozaj trpezlivý a nakreslil pre Lujzu viac ako desať návrhov bytu. „Ale tým, že ja som asi nevedela úplne presne čo chcem, tak vždy niečo ukázal a ja som povedala, že toto by som asi dala inak... Aj ja sama som si veľa kreslila, stavala si z lega a nakoniec to nejako postupne vzniklo.“

Zaujali nás aj stoličky za jedálenským stolom. V štvorčlennej rodine je ich päť a jedna inej farby. Prečo? „To je jedno z vylepšení oproti starému bytu. Tam sme mali štyri stoličky a večný konflikt, že mám na jednej z nich kabelky. Tu som si presadila, že jedna stolička bude iba na moje kabelky. No je dlhodobo prázdna, kabelky, nenosím, lebo nikam nechodím,“ smeje sa.

To, čo si v byte najviac cení, sú obrazy. Väčšinu dostala, od otca, fotografa a maliara či od manžela a kamarátov. Nás zaujala nástenka s večerným harmonogramom. „Nástenka nebola v pôvodnom pláne, lebo keď si listujete akýmkoľvek dizajnovým časopisom, tak je to síce veľmi krásne, ale vidno, že sa tam nežije. My sme sa najskôr tiež chceli zbaviť všetkých možných ozdôbok, no tabuľa nám chýbala. Či už si tam nalepím nákup, alebo je tam detský rozvrh, je to praktická vec. Rozhodli sme sa, že tu ideme žiť a je dôležitejšie aby sme tu mali takéto praktické veci než aby to vyzeralo tip top.“ No a večerné pravidlá vznikli preto, že v rodine na istý čas zavládol chaos. „Mali sme režim-nerežim, niekedy ešte o desiatej tu decká pobehovali a uvedomila som si, že pre moje dobro je treba, aby v istú dobu v tomto priestore už deti neboli. Nech sa môžeme v pokoji porozprávať s mužom, niečo si pozrieť.“

Otázka je, či Lujza s manželom v tomto byte vydržia takpovediac do staroby. „Takto to vôbec nevnímam, možno je to mojim detstvom, že sme sa s rodičmi veľmi veľa sťahovali, aj v rámci Slovenska. Skôr mám pocit, že bývanie je niečo, čo treba prispôsobiť reálnej potrebe. Teraz je to pre nás úžasný byt a časom uvidíme...“ Stále ju vraj totiž láka mať nejaký svoj kúsok zeme. „No pritom nie som domový typ, takže skôr niekedy by som chcela záhradku alebo chatku. Korona ukázala, že byť zavretý v byte je veľmi ťažké, strávili sme tu mesiace a jediné vzrušenie bola detská vanička naplnená vodou na balkóne, tam sme sa čvachtali. Predstava že by som vypadla do svojho kusu prírody, je lákavá,“ dodáva herečka.

Lujza Garajová-Schrameková má v kuchyni jednu stoličku inej farby: Ten dôvod vás dostane

Lujza Garajová-Schrameková má v kuchyni jednu stoličku inej farby: Ten dôvod vás dostane

Súvisiace