Moderátorka RTVS Simanová nikdy nezabudne na prvú trojku: Spomienka, na ktorej sa vždy smeje

Prvé moderovanie správ

Bolo to pred štrnástimi rokmi v Banskej Bystrici, v štúdiu Slovenskej televízie. Zachytila som, že bol vyhlásený konkurz do spravodajstva, kam sa prihlásilo veľmi veľa ľudí. Skončila som práve vysokú farmaceutickú školu, ale chcela som skúsiť šťastie, pretože pracovať v televízii ma veľmi lákalo a chcela som vyskúšať niečo nové, kreatívne.

Bolo to však „na tajňáša“, pretože moji rodičia mali so mnou iné plány. Podarilo sa mi dostať cez všetky kolá, vybrali ma a dali mi moderovať správy. Pamätám si, že som bola dosť nervózna a vystresovaná, ale zároveň som sa veľmi tešila a nevedela som sa dočkať.

Len čo sa zapla červená na kamere, všetko zo mňa opadlo a bola som šťastná. Moderovanie ma dodnes napĺňa, i keď tréma úplne nezmizla. No a moji rodičia sú, pochopiteľne, mojimi najväčšími fanúšikmi.

Prvýkrát mamou

Keď sa mi narodil syn Lucas, pochopila som, že to je moja najväčšia výhra. Bola to najkrajšia chvíľa v mojom živote. Asi to pozná každá mama. Keď som ho prvýkrát videla, cítila a držala v náručí, pochopila som toho veľa a to, že som sa stala mamou, ma určite zmenilo. Nič už nie je len o mne, všetko sa točí okolo neho.

Je krásne mať svoju vlastnú rodinu. Úžasné na tom je, že láska sa deťmi násobí. Nie nadarmo sa hovorí, že žena si lásku svojho života porodí sama. A to vôbec neznamená, že nebude ľúbiť aj svojho muža. Lucas má už 6 rokov a je to najlepší syn, akého som si mohla želať. Je vždy veselý, usmiaty a ten najlepší parťák.

Autor: © Nový Čas, Karin Kollárová