Redakcia Nový Čas

Aký je to pocit obliecť sa do kostýmu určeného tanečníkom?

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste dostali pozvánku do Let’s Dance?

Taká, že som ju odmietol... Prišla ešte na minuloročnú Let’s Dance. Vtedy som si to nevedel predstaviť, no pochopil som, že keď človek nie je v komfortnej zóne, vtedy sa posúva ďalej. Je to výzva a trvalo mi asi rok, než som sa odhodlal a nabral sebavedomie.

A ako dlho ste teda rozmýšľali, keď ste dostali pozvánku do tohtoročnej série?

Ja som nad tým rozmýšľal už od tej predošlej pozvánky, v hlave som si to stále prehrával, odmietol som to vtedy razantne, lebo sám seba si neviem predstaviť prejsť tú cestu z ľadu až sem. Je to úplne iný svet, totálne mimo tej mojej komfortnej zóny, spev a tanec... To je fakt mimo. Ale o to viac ma to lákalo, pýtal som sa sám seba, že prečo si neotvoriť ten obzor a prečo by som sa mal cítiť nepohodlne... Veď mne sa páči, keď ľudia tancujú. A myslím si, že keď toto zvládnem, tak so sebou začnem narábať oveľa lepšie, aj čo sa týka trémy, úzkosti, sebavedomia. Toto bol jeden z dvoch dôvodov, prečo som súhlasil, ale, ako som povedal, trvalo mi to rok, kým som začal rozmýšľať takto.

A aký je ten druhý dôvod, prečo ste to zobrali?

Je to v prvom rade moja dcéra. Miluje tanec, miluje spev z nejakého dôvodu, po mne to nemá... Pozerá koncerty a tanečné čísla viac ako rozprávky. Pri rozprávke vydrží desať minút a cez vianočné sviatky pozerala štyridsať minút koncert Karla Gotta. Ja som sa jej na to aj priamo pýtal: „Chceš vidieť tata tancovať?“ A ona, samozrejme: „Áno!“ Doteraz ma videla na obrazovke len rozprávať v hokejovom štúdiu, a to už vraj povedala, že: „Tato, nerozprávaj, poď už...“ Takto ma volala domov. Veľmi som zvedavý a veľmi sa teším na to, keď ma uvidí v Let’s Dance. Som proste do nej zaľúbený... A možno budem sklamaný, mávne rukou a nebude ju to baviť, ale chcem aj tak vidieť, ako sa bude tváriť.

Čo povedala vaša manželka?

Veľmi ma podporila. Bez toho, aby takto zareagovala, by som do tej šou nešiel. Povedal som jej, že som dostal takúto ponuku a následné debaty s ňou sú tiež dôvodom, prečo som tu.

Radili ste sa aj s Mariánom Gáboríkom, či do toho ísť?

Samozrejme, boli sme v kontakte, obaja sme dostali pozvánky už vlani. Rozprávali sme sa a je fajn mať tu takého dobrého kamaráta.

On to má však ľahšie, lebo bude tancovať s vlastnou manželkou.

Áno, trénuje doma, podvodník jeden. (smiech)

Budete spolu súťažiť najmä takto vo dvojici?

Akokoľvek sa teraz budem snažiť tváriť, že som nad vecou, ale toho športovca vo vnútri mám. Nepoviem, že mi to je jedno, lebo by som klamal. Určite by som rád skončil lepšie ako Marián, najlepšie prvý.

Zrejme v sebe stále máte aj športovú disciplínu. Čoho sa najviac obávate pri tréningoch?

Športový duch a disciplína je to, na čo sa najviac spolieham, lebo s tancom nemám absolútne nič spoločné. Spolieham sa na to, že vďaka tomu, že som dobrý študent, tak sa to naučím. A čoho sa najviac obávam? Všetkého ostatného. Dám tomu všetko, čo dokážem, no predsa len si myslím, že pri 130 kilách a dvoch metroch ten pohyb asi nebude taký, ako ľudia očakávajú od tanečníkov. 47-čky nohy vopchať do tých tanečných krokov, to bude výzva... Takže akokoľvek sa budem snažiť, tak neviem, či to dokážem. Ale som tu na to, aby som spravil čo najlepšiu verziu zo samého seba a nie na to, aby som bol najlepší tanečník na planéte. Akokoľvek nad tým rozmýšľam, tak najväčšia výzva pre mňa je poraziť samého seba, tú úzkosť a hanbu, ktorú pociťujem, keď mám tancovať pred ľuďmi. Ja som v živote netancoval ani v bare, akurát tak na svadbe, keď už bolo po dvanástej a bolo to všetkým jedno.

Myslíte svoju vlastnú svadbu?

Nielen, bol som na viacerých a nesedel som tam celý čas na zadku... Teda do dvanástej áno. A neviem, či ten istý „ovplyvňovací nástroj“ budem môcť používať aj v televíznom vysielaní naživo. Asi nie. (smiech)

Ktorý tanec je úplne mimo vás?

Všetky. Myslel som si, že samba sa píše s n. Som úplne mimo tanca. Na ľade sa ma občas v NHL opýtali: „You wanna dance?“ (Chceš tancovať?) Ale nemyslím si, že mysleli toto, lebo následne zahadzovali rukavice.

Keď už netancujete, aspoň si pozriete nejaký tanečný film či program?

Hmmm, nie. Nikdy som tanečné relácie či programy o varení a reality show nevyhľadával. Keď mám čas na televízor, tak sledujem dokumenty o vesmíre, prírode a druhej svetovej vojne.

Museli ste sa kvôli Let’s Dance niečoho vzdať alebo niečo odsunúť?

Času s rodinou, samozrejme, hlavne s malinkou, tá mi bude najviac chýbať. Posledných sedem-osem mesiacov som bol v kuse doma a teraz som jej vysvetlil, že musím ísť do roboty. Malinká si zvykla, že keď ráno vstane, som tam, ja som si zase zvykol na jej režim vrátane poobedného spánku. Teraz to bude v podstate prvýkrát, odkedy naplno vníma okolie, že to bude inak. To bude obrovská obeta pre mňa.

Hovoríte, že ste zaľúbený do svojej dcéry, nebolo by na čase tú lásku deliť medzi dve deti?

Zatiaľ nad tým nerozmýšľam. (smiech)

Valábik o tom, prečo ide do Let’s Dance: Je to výzva, ale robím to hlavne pre tohto človeka!

Valábik o tom, prečo ide do Let’s Dance: Je to výzva, ale robím to hlavne pre tohto človeka!

Cimarro už čoskoro rozpáli vášeň na parkete Let's Dance, Slovákom posiela sladké prianie: Šťastný Valentín!

Súvisiace