Slovenské hlasy Geissenovcov: Čo si myslíme o návšteve milionárov! Všimli si, že boli iní

Nečudo, že Hudák na otázku, či môže päť slovenských epizód Geissenovcov našej krajine nejako pomôcť, odpovedal jednoznačne kladne. „Som o tom absolútne presvedčený. Tak, ako som na začiatku bral s určitou rezervou, keď sa avizoval ich príchod, teraz si myslím, že to bol na­ozaj dobrý nápad. Geissenovci sa vysielajú v mnohých krajinách sveta a Slovensko by stálo na­ozaj veľa finančných prostriedkov, aby bolo spropagované takýmto spôsobom. A teda spôsob, akým sme vďaka ich návšteve odprezentovaní, je veľmi sympatický.“ J. Vajda bol vo svojom vyjadrení trochu opatrnejší.

„Možno to trochu môže pomôcť. Geissenovci majú dobrú sledovanosť, takže ak si to ľudia pozrú, možno nás prídu aj navštíviť. Mohlo by to zabrať. Možno ak by im ukázali viac našej krásnej prírody, to je to fascinujúce na našom Slovensku. Ak by im napríklad z helikoptéry ukázali krásy hrebeňov Vysokých a Nízkych Tatier, bolo by to pre nich zaujímavé,“ zamyslel sa. Slovenské epizódy sa mu tiež zdajú „menej akčné ako tie, ktoré robia na mori, na lodi. Samozrejme, my more nemáme, takže ich nemáme poriadne kde v jachte povoziť, mohli sme im možno urobiť väčšiu plavbu po Dunaji. Zdá sa mi, že sa v týchto epizódach príliš hoduje, popíja, ukazovali sme im veľa vinárstiev. Mohli sme im ukázať viac prírody. To však asi bolo s Geissenovcami náročnejšie, pretože Robertovi sa asi veľmi chodiť nechce.“


Chceli ich do Inkognita

Hercov sme sa na záver spýtali aj to, čo by oni Robertovi, Carmen a ich dvom dcéram Shanii a Davine z našej krajiny ukázali. „Vzhľadom na to, že tu strávili iba pár dní a program mali nahustený, tak sa nedá, aby si pozreli celú krajinu. Ja sám som ešte nenavštívil všetky miesta, ktoré by som chcel. Kamkoľvek by som ich zobral, bolo by to fajn, máme sa naozaj čím chváliť. Chvíľku sa uvažovalo, že by boli tajnými hosťami v Inkognite, ale vzhľadom na program, ktorý museli absolvovať, sa to nestihlo. A to je teda veľká škoda, lebo by to bolo určite skvelé!“ prezrádza nenaplnené plány Jojky M. Hudák.