Brankár Patrik Le Giang je novou posilou futbalového Pohronia: Vozil som sem Škriniara

Expresne po ňom siahol posledný tím fortunaligovej tabuľky FK Pohronie. Rodák z Lučenca, ktorý chytal aj v Žiline, sa vracia na naše trávniky po šiestich rokoch strávených v susednom Česku.

Dva a pol roka bolo oporou Bohemiansu Praha. Výkonmi v bránke i čistým charakterom v kabíne. „Klokani“ ho však minulý týždeň nečakane nezobrali na sústredenie do Turecka s odkazom, že si pol roka pred vypršaním kontraktu môže hľadať nový klub.

Taký trpký koniec si bývalý reprezentant do 21 rokov nezaslúžil. K predčasnému odchodu sa nechce vyjadrovať. Možno vraj neskôr. „Napriek všetkému ostane Bohemians navždy mojou srdcovou záležitosťou,“ zdôraznil Patrik pre Nový Čas.

Na situáciu promptne zareagovalo Pohronie, ktoré potrebuje v boji o ligovú existenciu skúsených futbalistov ako soľ. „Bola to rýchla reakcia klubu, no jeho záujem o mňa trvá už dlhšie. Je to výzva, ktorú som sa rozhodol prijať. Verím, že ma posunie ďalej. Prichádzam s jediným cieľom - pomôcť mužstvu zachrániť sa v lige.“ Príjemne ho potešilo, že Pohronie siahlo po ňom nielen z futbalového, ale aj z ľudského hľadiska.

Le Giang a jeho nadácia Step by Step pomáhajú sociálne slabším a zdravotne postihnutým deťom. V novembri si prevzal v Paríži cenu Merit Award za charitatívny prínos. Slovenskú ligu z Prahy sledoval. „O Pohroní som vedel, že ide o menší klub na spodku tabuľky, ako aj to, že zo Žiaru nad Hronom pochádza Miňo Škriniar. Keď sme hrávali spolu v Žiline a išli sme autom domov, tak som ho po ceste do Fiľakova často vysadil práve tu,“ spomína Le Giang.

Zmluvu uzavrel do konca sezóny. V lete sa stane voľným hráčom a jeho túžbou je pozrieť sa opäť do zahraničia.

Pohronie trúbi na poplach, v zime urobilo masívne zmeny v kádri i na trénerskej stoličke. „Poznám iba Miloša Lačného z jednej charitatívnej akcie. Spolu sme nikdy nehrali. Takisto stopéra Martina Klabníka. Všetkým v kabíne je jasné, o čo ide. Verím, že po skončení sezóny sa budeme usmievať. Inak by som sem ani nešiel.“

PATRIK LE GIANG

Autor: © Nový Čas, Miroslav Bukov