Do poroty Let's Dance zasadne aj extravagantný Kubánec Jorge González: Čo najviac milujem na Slovensku!
20. 2. 2022, 14:00

Zdroj: gt
Veľké prekvapenie. Nablýskaná šou Let’s Dance sa už čoskoro vráti na televízne obrazovky.
Zdroj: ajg
Zdroj: tv markíza
Zdroj: gt
Galéria k článku
Markíza po piatich rokoch už 6. marca odvysiela siedmu sériu. Nebudú chýbať známe celebritné tváre, ktoré zabojujú o víťazstvo kráľa a kráľovnej tanečného parketu. Doteraz bolo známe len porotcovské trio v zastúpení starých harcovníkov Adely Vinczeovej (41), Jána Ďurovčíka (50) a Tatiany Drexler (59), ale Novému Času sa podarilo odhaliť meno štvrtého porotcovského kata, ktorým bude Kubánec Jorge González (54). Ten je porotcom nemeckej verzie šou už 10 rokov a tanec a extravaganciu má v krvi. Slovensko mu je však blízke a bez jednej našej potraviny nevie „žiť“. Novému Času poskytol exkluzívny rozhovor.
Pochádzate z Kuby, zeme kávy, cigár, hudby a tanca. Sú vaše tanečné začiatky späté práve s Kubou?
Samozrejme, že moje tanečné začiatky boli spojené práve s touto krajinou. Keď som prišiel na Slovensko, pri tanci som zostal, stále som tancoval. S kamarátmi sme chodili po diskotékach (smiech), ale robili sme aj latino večery v PKO. Tam sme ako študenti mohli prezentovať svoj tanec, a to bola tá zábava, tá párty. A práve toto všetko vytvára moje spomienky na tanec a Slovensko.

Prečo a kedy ste sa rozhodli usadiť v Európe?
Mal som len 17 rokov, keď som prišiel na Slovensko študovať na prírodovedeckú fakultu. To boli pre mňa tie najkrajšie časy. Kubánec prišiel z diaľky na Slovensko, do Bratislavy, pre mňa to bol vtedy celý svet, ako napríklad pre niekoho americký New York. Bolo to fantastické a rád na to spomínam.
Čo máte rád zo Slovenska? Zvykli ste si na mentalitu ľudí a našu krajinu?
Samozrejme, že som si zvykol na vašu krásnu krajinu. Čo mám však najradšej sú vaše rožky. (smiech) Vždy, keď prídem na Slovensko, musím nonstop jesť pečivo, vaše rožky. (smiech) Dokonca, keď ma idú moji slovenskí kamaráti navštíviť do Nemecka, bez rožkov prísť nemôžu, vždy mi musia priniesť pečivo. (smiech) Ja keď cítim tú vôňu, tak mám hneď pocit, že som zrazu v Bratislave na internáte a spomínam na študentské časy.
Strana
1/2
Pokračovanie na ďalšej strane