Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Ako to bolo naozaj? Znalci si posvietili na konverzáciu Kočnera a Zsuzsovej v Threeme: Jasný záver

Ako to bolo naozaj? Znalci si posvietili na konverzáciu Kočnera a Zsuzsovej v Threeme: Jasný záver

Zdroj: TASR - Martin Baumann

Reklama
Logo Nový ČasLogo Nový Čas

Diskusie Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej obžalovaných z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka o kožných chorobách alebo zuboch v aplikácii Threema boli šiframi.

Konštatuje to posudok vypracovaný Filozofickou fakultou Univerzity Komenského, ktorý dnes prečítali na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku. Posudok sa zaoberá komunikáciou dvojice medzi septembrom 2017 a júnom 2018.

„Rovnaký jazykový kód u vysielateľa a prijímateľa je základnou podmienkou dorozumenia,“ konštatuje posudok. Ako príklad šifier uvádza napríklad pojmy „svrab" alebo „sk.....ý akneovitý bolák“. Rovnako poukazuje napríklad na využívanie prezývok, napríklad Gambia/Gambíno (Daniel Lipšic, pozn. SITA) alebo Šuflík (Peter Šufliarsky). „Vidieť, že účastníci boli navyknutí na používanie šifrovanej komunikácie,“ uvádza sa v posudku. Najväčšia intenzita šifier bola podľa posudku používaná v období od 15. do 22. februára 2018.

Zároveň posudok poukazuje na diskusiu o vypadávaní zubov, ktorú samotní aktéri spájali so smrťou iných osôb. Deň po zavraždení Jána Kuciaka 22. februára 2018 sa pritom v komunikácii objavila informácia „Jeden už naozaj vypadol". „Môžeme hovoriť o realizácii prognózy smrti," skonštatovali autori posudku.

Obžalovaný Marian Kočner v reakcii poukazoval na to, že posudok vyhotovili napríklad osoby zaoberajúce sa religionistikou, sociológiou alebo etnológiou. Keby sa podľa neho komunikáciou z Threemy zaoberali napríklad jazykovedci, konštatovania v posudku podľa neho mohli byť úplne iné. Jeden z autorov posudku Matej Karásek reagoval, že pravdepodobne ešte nikto na Slovensku nerobil znalecký posudok takéhoto druhu.

Vyberáme pre Vás niečo viac

Súvisiace