Druckerove veľké plány s bratislavskými nemocnicami: Zatvoria Kramáre a Mickiewiczku?!

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker chce potrebu nového špitála vyriešiť výstavbou Rázsoch, ktoré desiatky rokov chátrajú, a dostavbou nemocnice v Ružinove. Vynárajú sa však otázky o osude zariadení v Starom Meste a na Kramároch, ktoré už ani zďaleka nespĺňajú požadovaný štandard. A zdá sa, že ich brány sa po otvorení megalomanskej nemocnice zatvoria. Čo bude s ostatnými?

Výstavba nemocnice Rázsochy je témou už viac ako 30 rokov. Teraz však ide do tuhého. Predstava ministra Druckera je taká, že tu vybuduje „celý systém vzdelávania univerzitného typu a poskytovania zdravotnej starostlivosti vrátane vedy a výskumu“. Začať by pritom chcel najneskôr v roku 2018. Koľko do výstavby investuje, zatiaľ nie je známe.

Posledné odhady spred šiestich rokov hovorili o sume 480 miliónov eur. Zmenami má prejsť aj nemocnica v Ružinove, ktorú chce rozšíriť o špecializované pracovisko. „Dostavba Ružinova sa nám až tak nepozdáva, pretože by malo byť len jedno centrum, kde by bolo vzdelávanie medikov, veda a výskum. Čo sa týka dostupnosti a potreby zdravotníckeho zariadenia univerzitného typu na úrovni 21. storočia, sme jednoznačne za Rázsochy,“ tvrdí predseda zdravotníckych odborov Anton Szalay.

Keďže sa hovorí o zatvorení Kramárov a nemocnice v Starom Meste, podľa neho by v Rázsochách museli mať dostatočný počet lôžok aj pre pacientov, ktorí budú potrebovať ďalšiu operáciu. Analytik z Health Policy Institute a zároveň Druckerov poradca Tomáš Szalay to až tak čierno nevidí. „Penta bude stavať novú nemocnicu, treba teda rátať aj s ich lôžkami, ktoré budú určené pre verejné zdravotné poistenie,“ hovorí s tým, že za posledných 25 rokov sa skrátila doba hospitalizácie zhruba o polovicu a tlak na veľký počet lôžok klesá aj vďaka novým liekom či ambulantnej liečbe.

Napriek tomu má mierne pochybnosti. „Môžete budovať novú, modernú budovu, ale ak tam prenesiete ľudí a procesy z Kramárov a Mickiewiczovej, tak v zásade sa nič nezmení z pohľadu kvality a spokojnosti pacienta okrem krajšieho prostredia,“ dodal Szalay.

Výstavba Rázsoch do veľkej miery zamáva celou koncepciou nemocníc v hlavnom meste. O tom, či svoje brány zatvoria a aký vplyv to bude mať na pacienta, sme sa pýtali Tomáša Szalaya z Health Policy Institute, ktorý je zároveň poradcom ministra zdravotníctva.

Aký osud čaká nemocnice na Kramároch a v Starom Meste?

– Kramáre sú ďaleko za svojou životnosťou. Sú dopravne zle dostupné, budova je stará. Je reálne ich vysťahovanie, predaj budovy a tiež pozemkov, ktoré su lukratívne a môžu priniesť veľa peňazí do projektu výstavby nových nemocníc. O Mickiewiczovej si myslím to isté. Je ešte horšie dostupná. Rozumiem, že Staromešťania potrebujú zdravotnú starostlivosť po zrušení Bezručovej, ale dá sa to riešiť ambulantnou či poliklinickou formou. Aj z tejto budovy v centre môžu ísť peniaze na investovanie do novej nemocnice.

Aká zmena ešte môže bratislavské nemocnice čakať?

– Doteraz bolo v Bratislave problémom, že každá nemocnica bola univerzitná a chýbala mestská. Keď ste chorí, odvezú vás rovno do univerzitnej a nie vždy potrebujete pri jednoduchej diagnóze špičkové pracovisko. Je luxus, aby sme platili docentov a profesorov na menšie operácie. Mestská nemocnica tak vie univerzitnú odbremeniť. Mohla by sa ňou stať Antolská.

Čo celkovo znamená projekt novej UNB pre pacienta?

– Pre pacienta je dobré, že vznikne súťaž medzi súkromným a štátnym, keďže stavať nemocnicu chce aj Penta. Keď bude štátna vidieť, že jej pacienti odchádzaju do nemocice Bory, musia vo svojich procesoch niečo zmeniť a zlepšiť služby. Aj keby sa procesy nezmenili, bude aspoň nová budova a prebuduje sa infraštruktúra.

Autor: Novy Cas, Alexandra Gallisová