Hasič Tomáš († 37) podľahol ťažkej chorobe: Posledné zbohom hrdinovi! Pomáhal aj pri zemetrasení v Turecku

Za svoje hrdinstvo si vyslúžil ocenenie od prezidentky, ministra vnútra aj hasičského zboru. Žiaľ, v stredu popoludní stáli na cintoríne v Martine-Priekope verní parťáci nad jeho hrobom... Cintorínom Kolónia Hviezda v Martine-Priekope sa včera rozliehal smutný zvuk hasičských sirén.

Hasiči z celého Slovenska vzdávali hold kolegovi, ktorý bol pre nich nielen kamarátom, ale predovšetkým špičkovým odborníkom a hrdinom. „Stále tomu nemôžem uveriť. Akoby to bolo včera, keď sme spolu pili kávu, kecali, robili výcviky, spolu boli na výjazdoch. Viem, že už ti je lepšie tam. Je mi to moc ľúto,“ so slzami v očiach sa lúčil kolega Milan Smetana.

Posledné zbohom

Správa o náhlom úmrtí mladého profesionála obletela v nedeľu Slovensko ako blesk. Tomáš sa počas kariéry zapísal svojou odbornosťou, odvahou, vytrvalosťou a zdatnosťou v Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Bratislavy. Na Záchrannú brigádu Hasičského a záchranného zboru v Žiline prišiel pred trinástimi rokmi a zaradili ho na funkciu technika špecialistu.

Pôsobil aj ako technik strojník, hasič-záchranár špecialista a technik špecialista. „V roku 2023 bol súčasťou tímu, ktorý pomáhal po zemetraseniach v Turecku v provincii Hatay. Za svoju prácu, obetavosť a nasadenie ho medailou za hrdinský čin ocenil minister vnútra. Tomáš bol mimoriadne obetavý bez ohľadu na nebezpečenstvo vlastného ohrozenia pri záchrane osôb zavalených v ruinách po zemetrasení. Medailu mu udelila aj prezidentka. Prišli sme o jedného z najlepších odborníkov, o človeka so srdcom plným pokory a ľudskosti,“ povedal pre Nový Čas veliteľ Záchrannej brigády zo Žiliny Zdenko Gašparík. Vzdať úctu hrdinovi prišiel aj vedúci kancelárie prezidenta Hasičského a záchranného zboru Sergej Savin a viceprimátor Martina Stanislav Thomka.

Plač kamarátov

Obetavý Tomáš skonal nečakane po krátkej a ťažkej chorobe. Posledné zbohom mu dávali jeho najbližší - manželka Vladimíra, rodičia Drahomíra a Ernest a bratia Martin a Patrik s rodinami. „Bol to úžasný a skvelý človek. V kancelárii po ňom ostala len pozitívna nálada a energia. Tak veľmi bojoval, no choroba bola silnejšia. Tak mladý a s toľkým optimizmom... Nemôžem tomu stále uveriť,“ s plačom sa lúčila kamarátka Lucia.

O množstve zachránených životov, ktorým pomohol aj počas svojej krátkej životnej cesty, svedčí aj nemálo dojímavých odkazov na sociálnych sieťach naprieč celým Slovenskom. Tie sú dôkazom toho, že na hrdinov sa nezabúda, nech je ich čas na Zemi akokoľvek nespravodlivo krátko vymeraný...

Autor: roj, Nový Čas