Kaštieľ v Humennom má ešte väčšiu prestíž: Nové hviezdy múzea

Jeho prestíž zvýšilo to, že z areálu bolo uznaných až 13 nových národných kultúrnych pamiatok. Do zoznamu pamiatkari zahrnuli dobovú studňu na nádvorí, alegorické sochy, balustrády s erbmi či fontány. Nezabudli ani na liatinové sochy majestátnych levov, ktoré strážia vchod do kaštieľa.

Pamiatkari uznali výnimočnosť artefaktov humenského kaštieľa, ktorý podľa odborníkov dokonca spĺňa kritériá zámku. Do zoznamu národných kultúrnych pamiatok zahrnuli až 13 nových prvkov z areálu Vihorlatského múzea. Doteraz bol zapísaný len samotný kaštieľ a park. „Pristúpili k vyhláseniu špecifických doplnkov architektúry, ktoré ku kaštieľu patria. Ten podáva svedectvo o renesančnej architektúre. Svoje sídlo tu mal šľachtický rod Drugetovcov, neskôr rody Zichy, Csáky a Andrássy,“ vysvetľuje historička Ivana Strakošová, ktorá sa z uznania ďalších pamiatok veľmi teší. „Ich zapísanie zvýraznilo prestíž humenského kaštieľa. Je to súhrn významných historických, spoločenských, umeleckých a ďalších hodnôt,“ vyjadrila sa historička. Areál i expozície Vihorlatského múzea sú verejnosti prístupné celý týždeň vrátane víkendov podľa zverejnených otváracích hodín.

Bola znovuobjavená pri rekonštrukcii pred pár rokmi. „Nachádzala sa pod dlažbou na nádvorí. Sutiny nasypané vnútri ostenia pochádzali zo 60. rokov minulého storočia,“ prezradila Strakošová. Dnešná hĺbka studne je 10 metrov, no pôvodný prameň vody časom vyschol. Legenda hovorí, že zo studne vedie tajná chodba zo zámku. Výskumy to však nepotvrdili.

Areál a historický objekt strážia štyri zliatinové sochy levov v životnej až nadživotnej veľkosti. „Podľa všetkého boli vyrobené majstrami zlievačmi na Ukrajine vo Veľkom Bereznom,“ prezradila Strakošová. Stvárnenie levov sa môže viazať k zvieratám, ktoré mali v erbe Andrássyovci. V čase ich vzniku bol motív kráľa zvierat módnou záležitosťou.

Tajomné sochy ženských postáv s levom a s dieťaťom kedysi zdobili schodiská v parku. „Originály z 19. storočia stoja na nádvorí, aby na ne nepôsobil dážď. Na pôvodnom schodisku sú umiestnené ich repliky. Zachovali sa len na jednej strane, lebo na druhej boli zničené práve vplyvom počasia,“ hovorí historička. Mohlo ísť o mytologické postavy, ale aj o stvárnenie svätíc.

Patria medzi „najmodernejšie“ pamiatky areálu. „Dve kamenné fontány boli vybudované až v 20. storočí po druhej svetovej vojne. V tom čase už šľachtici v kaštieli nebývali,“ vraví Strakošová. Fontány dali urobiť vtedajšie štruktúry. Pokrýva ich zvláštny hydroskopický náter tyrkysovej farby. Dnes už sú fontány kultúrnymi pamiatkami a v horúcich dňoch poskytujú neodmysliteľné osvieženie.

Autor: Novy Cas, Eva Eperješiová