Na pôrod doma spomínajú po roku v dobrom

Sanitka, ktorá k pôrodu vyštartovala, totiž zapadla v snehovom záveji. Nad týmto „núdzovým“ pôrodom žasli aj Angličania, ktorým príbeh vyrozprával na služobnej ceste Jožkov otec Jozef (29).Keď Naďu pochytili o druhej popoludní pôrodné bolesti, príbuzní okamžite zavolalisanitku z Levíc. Tá však počas krkolomnej jazdy do 15 km vzdialenej obce,navyše odrezanej od sveta, uviazla v snehovej kalamite. Karvaiovci preto napochytro oslovili dve zdravotníčky, ktoré bývajú v obci. Cez mobil saspojili s lekárkou v pôrodnici a tá im telefonicky radila, čo majú pri pôrode robiť. Kým ku Karvaiovcom okolo pol šiestej konečne dorazila sanitka, ktorúmedzitým vyslobodili zo záveja, Jožko už bol na svete. Doktorka Klaudia Zuzčáková, ktorá dieťa „odrodila“ napriek ťažkostiam, lebo telefonickéspojenie sa často preruš ovalo, pokladá za veľké šťastie, že prišlo na svet v poriadku. Za 14 rokov praxe sa s takým prípadom nestretla.

Karvaiovci dnes spomínajú na pôrod s úsmevom. „Mali smestres a na uviazanie pupočnej šnúry sme rýchlo nenašli nič lepšie ako šnúrkuz kapucne dcérkinho medvedíka, no s odstupom času mám aj tak pocit, žepôrod doma bol príjemnejší ako v nemocnici medzi cudzími,“ hovoríNaďa, ktorá má aj staršiu dcéru Timeu (7). Asistenciu pri pôrode považuje zaskvelú skúsenosť aj Dodkov otec Jozef. „Keď som o okolnos tiachpôrodu rozprával anglickým kolegom na služobnej ceste, len otvárali ústaod prekvapenia,“ smeje sa. Jožkovi už narástli štyri zúbky, ako polročný začal sedieť a pomaly začína rozprávať. Najviac má rád dedka.

Autor: © Nový Čas