Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou: Dokončené bratislavské metro?! Pozrite si FOTO

Otvorili ho presne pred 50 rokmi. Začiatkom 70. rokov sa však začalo uvažovať, že metro v podobe rýchlodráhy by mohla mať aj Bratislava, keďže výstavba sídlisk napreduje. Plánov bolo veľa, často sa menili a napokon sa na začiatku 21. storočia sen o rýchlej doprave nadobro rozplynul.

Na okraji Petržalky stál donedávna 550 metrov dlhý tunel, ktorý bol kedysi nádejou na rýchlu prepravu obyvateľov a podľa projektov z roku 1988 mal spájať depo metra so stanicou Lúky-Juh. Staršie ročníky si na tú „slávu“ spomínajú, no zostalo len pri tom, že „metro malo byť“. Tunel v Petržalke bol jedným zo zvyškov projektu, ktorý mal Bratislavu prevŕtať sériou podzemných trás. Premávať v nich mali ťažkopádne sovietske súpravy.

Plánov bolo veľa

Na začiatku 70. rokov ústredné orgány v Československu rozhodli, že z Bratislavy by bolo treba urobiť miliónovú aglomeráciu. „Uvažovalo sa o ďalších sídelných útvaroch podobných Petržalke, vďaka ktorým by Bratislava do roku 2050 mohla mať milión obyvateľov. Odborníci preto súbežne riešili aj spôsoby, akými zabezpečiť dopravu v rámci aglomerácie,“ vysvetľuje kurátor Múzea dopravy v Bratislave Michal Jajcaj.

Tipov na riešenie dopravy mali viac vrátane železničnej siete, formou električiek či dokonca vtedy známy projekt Alweg. „Nakoniec sa rozhodli pre rýchlodráhu na báze metra. Zo začiatku sa v Bratislave nemohlo hovoriť, že ide o metro, keďže sme boli jednou z krajín východného bloku, kde platila zásada, že metro môžu mať len mestá, ktoré dosiahli milión obyvateľov,“ objasňuje kurátor. V období, keď sa začínalo riešiť metro, mala Bratislava okolo 290 000 obyvateľov. Petržalka mala tento stav zvýšiť o ďalších 150 000 ľudí. Práve preto bolo potrebné vyriešiť prepravu medzi novým sídliskom, historickým centrom a na Trnavské mýto či Hlavnú stanicu.

„V prvých rokoch sa kreslili štúdie a projekty, hľadali sa vhodné alternatívy. Pokiaľ ide o vozidlá, najprv sa uvažovalo o využití československých súprav označovaných ako R2. Potom sa orientovali na sovietske jednotky typu Ečs, ktoré boli prevádzkované aj v Prahe,“ hovorí Jajcaj s tým, že projektanti plánovali trasy metra až do Modry, Stupavy, Rusoviec či Senca. „V 80. rokoch sa plány korigovali, okrem iného aj kvôli zákonu na ochranu poľnohospodárskej pôdy, ktorý limitoval rozvoj Bratislavy na územie jej katastrálnych hraníc,“ podotkol kurátor s tým, že opäť sa uvažovalo o rôznych súpravách.