Redakcia Nový Čas

V akýkoľvek deň aj hodinu sú pripravení vyštartovať na pomoc ľuďom v núdzi. Vo svojom voľnom čase hľadajú nezvestných či utopených na Oravskej priehrade a najnovšie sa vrhli aj na dezinfekcie kostolov, škôl či úradov. Túto činnosť si navyše sami financujú.

Oravci zachraňujú ľudí zadarmo a vo voľnom čase, pre koronu nevládzu: Čo sa deje, je neúnosné!

Hlava Oravského záchranného systému, ktorý má aktuálne 80 členov, je žilinský vicežupan a oravský poslanec z Krušetnice Igor Janckulík. S myšlienkou pomoci ľuďom v núdzi prišiel spolu s dvoma ďaľšími kamarátmi najmä preto, že sa už nevedel pozerať na to, ako štát a samospráva nestíhajú. A tak si s kamarátmi vysúkali rukávy.

„Ideme cez deň, v noci, sviatky, piatky. To, čo sa ale deje teraz, je neúnosné, padáme od únavy,“ hovorí Janckulík na margo situácie s koronavírusom. Prípadov totiž stále pribúda a tým aj miest, ktoré treba vyčistiť. „Niektoré zariadenia na Orave nás prosia na kolenách, aby sme im prišli vydezinfikovať priestory. Riskujeme život, ale ideme,“ hovorí šéf dobrovoľného Oravského záchranného systému.

Dezinfekcia ale nie je jedinná činnosť, ktorú majú vo svojom portfóliu. S prosbou o pomoc sa na nich obracujú aj ľudia, ktorým sa stratili blízki. „Pomáhame aj pri pátraní po nezvestných, naši ľudia prehľadávajú aj Oravskú priehradu, v prípade, že je podozrenie, že sa niekto utopil,“ približuje vicežupan. V poslednej dobe sa toho ale nich valí priveľa. A priznávajú, že vďaka korone sú na konci so silami. „Fungujeme už 12 rokov, podarilo sa nám vypátrať nezvestných, nájsť telá utopených. Sme limitovaní ľudsky aj finančne. Prestávame vládať, štát by mal zasiahnuť,“ hovorí šéf dobrovoľníkov.

Peniaze si zháňajú sami

Všetci dobrovoľníci majú svoje zamestnania, živia rodiny a majú strach aj pred nákazou. Všetko si navyše financujú z vlastných zdrojov a sú odkázaní na dary sponzorov. „Už niekoľko mesiacov dezinfikujeme kvôli COVID-u množstvo objektov. Štát by sa mal konečne zobudiť, zriadiť dezinfekčné čaty,v každom kraji vycvičených profesionálov, ktorí by realizovali dezinfekciu objektov,“ myslí si Igor. Oravskí dobrovoľníci si za vlastné kúpili aj drahé prístroje.

Andrej Bartoš (32), mäsiar, Lokca

- Vždy ma fascinovali ľudia, ktorí nezištne pomáhajú iným. Naučil ma to asi otec, ktorý spoluzakladal tento dobrovoľnícky záchranný systém. Videl som, ako v noci dvíha telefón a ide hľadať zmiznutého človeka. Každá pátracia akcia je pre mňa nezabudnuteľná. V týchto situáciách som si uvedomil, že ľudia, ktorí majú menej, vedia dať najviac. Ľudia sú za pomoc vďační, mám z toho radosť.

Každé poďakovanie ma dojme

Róbert Martauz (52), stredoškolský učiteľ, gymnázium Martina Hattalu, Trstená

- Robím dobrovoľníka päť rokov, to musíte mať asi v krvi tú motiváciu pomáhať ľudom v núdzi. Pamätám si svoj prvý zásah. Bol som sa potápať v Krakove, keď mi Igor Janckulík zavolal, či by som nešiel pomôcť nájsť utopeného mladíka na Oravskej priehrade. Každé poďakovanie od ľudí ma dojme, ale najväčšiu radosť mám, keď vidím šťastie v očiach hendikepovaných detičiek, pre ktoré každý rok usporadúvame Deň detí na Oravskej priehrade.

Po nájdení nezvestnej ženy som vedel, že to má zmysel

Lukáš Turček (30), elektrikár, Vavrečka

- Mám svoju rodinku a tento rok nás potešil malinký prírastok, dcérka. Celý život sa venujem elektrikárčine, ale vo voľnom čase rád pomáham ľuďom. Je to neopísateľný pocit, keď vidíte v očiach ľudí radosť a nádej. Mal som to šťastie, že hneď pri prvej pátracej akcii sa nám podarilo nájsť nezvestnú pani a od toho momentu som vedel, že to má zmysel, že moja pomoc je malá, ale významná. Vždy som rád pomáhal ľuďom v núdzi aj ohrození života, napĺňa ma to, keď vidím radosť v očiach človeka, ktorému sme pomohli, moje srdce to teší.

Oravci zachraňujú ľudí zadarmo a vo voľnom čase, pre koronu nevládzu: Čo sa deje, je neúnosné!

Neváhali podať prvú pomoc aj mimo nemocnice: Dramatická záchrana cyklistu s infarktom a podchladeného chlapca

Súvisiace