Porovnanie, ktoré Slovákov naštve: Koľko by zarobili za rovnakú prácu v Nemecku?

Návrh smernice, z ktorého to vyplýva, vzbudil veľkú nevôľu v mnohých krajinách Únie. Komisia napriek tomu trvá na svojom. Koľko eur by ste mohli zarábať ako vyslaný zamestnanec?

Čoraz viac slovenských firiem sa presadzuje na trhoch v Európskej únii. Vyhrávajú súťaže, získavajú objednávky a vysielajú tam svojich zamestnancov. V budúcnosti by museli na ich platy vynakladať oveľa viac peňazí. Európska komisia navrhuje, aby za rovnakú prácu na rovnakom mieste patrila rovnaká odmena. Napríklad slovenský murár v Nemecku by tak zarábal rovnako ako Nemec, ktorý robí to isté. „Toto je najpodstatnejšou a zároveň najkontroverznejšou zmenou v návrhu smernice. Pri tomto bode nastal rozkol medzi členskými štátmi EÚ,“ reaguje hovorca ministra práce Michal Stuška. Fenomén vysielania funguje najmä v stavebníctve, priemysle, niektorých sektoroch osobných služieb a v doprave. V jednotlivých krajinách Únie takýmto spôsobom pracuje okolo 80-tisíc zamestnancov slovenských firiem.

Ako si cenia človeka s praxou?

Operátor výroby

Nemecko - 1500 až 1800 eur

Slovensko - 650 až 750 eur

Elektrikár

Nemecko - 2800 až 3100 eur

Slovensko - 800 až 1200 eur

Programátor

Nemecko - 5300 až 5900 eur

Slovensko - 1800 až 2500 eur

Čo Únia navrhuje

Európska komisia v marci navrhla zmeny v odmeňovaní tzv. vyslaných pracovníkov. Cieľom je odstrániť mzdové rozdiely medzi vyslanými a miestnymi pracovníkmi, a tak zabrániť sociálnemu dumpingu a neférovej mzdovej súťaži na spoločnom trhu. Jedenásť krajín vrátane Slovenska je proti, návrhu vystavili tzv. žltú kartu. Komisia musí svoj návrh prehodnotiť.

Cezhraničné vysielanie zamestnancov

- ide o prípady, keď zamestnávateľ v jednom štáte EÚ vyšle zamestnanca na prácu do iného členského štátu

- firma si musí zistiť podmienky zamestnávania v cieľovej krajine a informovať o nich zamestnancov, ktorých tam vysiela

- vyslanie je možné len na základe písomnej dohody medzi domácim zamestnávateľom a domácim zamestnancom

- dohoda musí obsahovať deň začatia a skončenia vyslania, druh, miesto výkonu práce a mzdové podmienky počas vyslania

- vysielajúci subjekt musí vopred príslušnému kontrolnému orgánu cieľovej krajiny oznámiť svoje identifikačné údaje, identifikačné údaje vysielaných zamestnancov, ich počet

Vedeli ste?

Napríklad v Rakúsku platia rôzne kolektívne zmluvy podľa druhu vykonávanej práce, ktoré sa automaticky vzťahujú aj na vyslaných zamestnancov.

Priemerné mzdy v EÚ

Autor: Jozef Čavojec