Prieskum dopadol katastrofálne: Slovensko môže mať v budúcnosti problém!

Veľmi nízke čísla vykazuje najmä najmladšia a najstaršia generácia, no aj všeobecná medziľudská dôvera je v SR nepostačujúca. Jej miera dosahuje 21,3 percenta. DEKK Inštitút upozornil, že dôvera nevplýva len na vzťahy, ale aj na ekonomiku a bezpečnosť. Za nelichotivými dátami môže podľa inštitútu byť nárast antisystémového správania, nižšia schopnosť odolávať krízam, polarizácia, horšie ekonomické výsledky aj nižšia bezpečnosť. DEKK Inštitút štúdiu s názvom Trendy (ne)dôvery 2025 vykonával na jeseň 2024. Celoslovenský reprezentatívny prieskum vykonala agentúra Focus na vzorke 1 017 respondentov.

Z analýzy DEKK Inštitútu vyplynulo, že z pohľadu dôvery sú najnegatívnejšou generáciou starší ľudia vo veku od 55 do 64 rokov. Len necelých 16 percent z nich si myslí, že sa iným ľuďom dá veriť. Naopak, viac ako 81 percent je názoru, že je treba byť veľmi ostražitý. Riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč vysvetlil, že ide o generáciu, ktorá vyrastala v období totality, keď bolo bežné „dávať si pozor na jazyk“.

„Ľudia žili iný život doma a iný na verejnosti. V západnej Európe, kde totalitu nezažili, dôverujú iným ľuďom starší obyvatelia viac ako tí mladší,“ doplnil Kosnáč s tým, že k zníženej miere dôvery prispela aj vlna sklamania po páde komunizmu, keď veľa ľudí vkladalo nádeje do nástupu demokracie a očakávalo, že sa životná úroveň čoskoro vyrovná Rakúsku.

Mieru medziľudskej dôvery na Slovensku vylepšujú mileniáli, teda ľudia narodení v rokoch 1981 až 1996. „Táto generácia čerpala z príležitostí, ktoré ich rodičia nemali. Celkovo patria mileniáli k najidealistickejšej a najempatickejšej generácii. Sú najmenej materialisticky orientovaní. Preferujú míňať peniaze na zážitky. Masívny technologický rozvoj bol zároveň v čase ich dospievania prevažne zdrojom optimizmu, čo dnes už až tak neplatí,“ vysvetlil Kosnáč.