Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Prvé slová rodiny dievčat († 18, † 17, † 17) po tragédii na Spiši: Ich bolesť vháňa slzy do očí

Ľudský život je ako poľný kvet, vraví biskup Trstenský

K slovu sa v relácii neskôr dostal aj diecézny biskup Spišskej diecézy František Trstenský. 
“Hoci prešiel rok, spomienky na túto tragickú udalosť sú stále čerstvé. S pokorou a otvorenosťou poviem, že keď si na túto udalosť spomeniem, vynoria sa mi prvé okamihy, kedy prišla tá správa a kedy som bol pri katedrále a stretával sa s mladými ľuďmi. Ihneď po tom, čom sa to dozvedel som si pýtal viac informácií, kňazi utekali, aby slúžili sviatosť pomazania chorých, ja som pre zmenu išiel do kaplnky, modliť sa, prosiť o dary ducha. 

V prvej chvíli po takejto tragickej udalosti sa človek cíti bezmocný. Nie nadarmo sa hovorí, že ľudský život je ako poľný kvet, ráno rastie, kvitne a večer usychá, vedne a to je tá naša skúsenosť,” povedal v relácii Trstenský.

“Tá bezmocnosť až bieda v tej situácii bola naozaj veľká, na druhej strane a to považujem za vedenie duchom Svätým, pomoc zhora, musím byť s pozostalými, pomôcť im. Žiadne slovo túto situáciu nevyrieši, práve naopak, dôležitá je moja prítomnosť. Ako prví prišli na miesto tragédie otcovia týchto dievčat, objali sme sa a plakali...Byť pri tom človeku, nenechať ho samého, to je to, čo je veľmi dôležité, keď sa stane takéto obrovské nešťastie,” dodal s tým, že na dekanátnom stretnutí mladých ho dojalo, ako jedna zo sestier zomrelých dievčat dokázala hovoriť s vierou a zraniteľnosťou o tejto udalosti.

Zdroj: pz

Po nehode ostali pod autobusom zakliesnené dve dievčatá.

“Samotný pohreb som vnímal ako silné svedectvo viery. Pozeralo sa na neho celé Slovensko, ani nie tak na nás kňazov, ako na tie rodiny, ako to celé zvládajú. Pýtala sa na to aj novinárska obec. Sú veci, ktoré sú ľudské a ktoré sa dajú vysvetliť a naopak veci, ktoré sú božské. Bol tam prítomný silný rozmer viery, čo skonštatovali aj prítomní novinári,” dodal ďalej Trstenský s tým, že ho nesmierne teší, že aj napriek tomu, že od tragédie prešiel rok, stále, keď ide okolo miesta obrovského nešťastia, vidí, ako pri ňom horia sviečky a že pamiatku dievčat si uctievajú aj cudzí ľudia idúci okolo. 

Vyjadrenia rodičov zosnulých dievčat nájdete na ďalších stranách >>>

Strana

2/5

Vyberáme pre Vás niečo viac

Súvisiace
Reklama