Radosť sa môže v priebehu pár sekúnd zmeniť na boj o život: Viete, ako rozoznať jedlé huby?

Základné pravidlo znie, ak si nie ste istí svojím úlovkom, neriskujte, prípadne pred konzumáciou skontrolujte hlavné znaky huby. Kam sa obrátiť, ak sa napriek tomu objavia príznaky otravy? A ako si pomôcť doma?

Najznámejšia ľudová rada je, aby neistí hubári zbierali len huby, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky (špongiu) ako dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby. „Hubár by mal do lesa vkročiť aspoň s najzákladnejšími vedomosťami o najdôležitejších jedlých, nejedlých a jedovatých hubách. V prípade, že si nevie poradiť s nazbieranými hubami, mal by sa obrátiť na odborníkov,“ hovorí Ján Červenka zo Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV. Na Slovensku funguje niekoľko bezplatných hubárskych poradní.

Najčastejšie zámeny

Bežní hubári poznajú v priemere 10 - 20 najznámejších druhov húb. „Časté sú zámeny jedlých pečiarok či dokonca bedlí so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou. Tá má biele lupene, prirastený prsteň a na rozdiel od spomenutých druhov má na spodnej časti hlúbika takzvanú pošvu. Pečiarky majú lupene ružovkasté až tmavohnedé. Bedľa má oddeliteľný a posuvný prsteň, čo je znak, ktorým sa odlišuje aj od jedovatých bedličiek,“ upozorňuje mykológ Ján Červenka.

Z ďalších varovaní mykológa Červenku vyplýva, že hubári si môžu pomýliť aj jedlú muchotrávku červenkastú s prudko jedovatou muchotrávkou tigrovanou. Muchotrávka červenkastá na rozdiel od muchotrávky tigrovanej na reze ružovie a má ryhovaný prsteň. Čo sa týka pečiarok, jedovaté druhy po poranení rýchlo a intenzívne zožltnú. Najjedovatejšie huby na Slovensku sú muchotrávky - zelená, biela, končistá a tigrovaná. „Ďalej pavučinovec plyšový, hodvábnica veľká či kapucňovka okrovohnedastá,“ dodáva známy mykológ.