Slovensko oslavuje 5 rokov v únii: Aká bola naša cesta do EÚ?

1. mája 2004 sa uskutočnilo najväčšie rozšírenie EÚ, keď sa členu stalo dokopy desať krajín - Slovensko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko. Tieto udalosti predchádzali nášmu vstupu do spoločenstva európskych štátov:

4. októbra 1993
Slovenská republika podpísala v Luxemburgu Európsku dohodu o pridružení k Európskej únii (EÚ) - Asociačnú dohodu, ktorú ratifikoval Európsky parlament 27. októbra 1993 a Národná rada (NR) SR 15. decembra 1993. Dohoda nadobudla platnosť 1. februára 1995 po ratifikácii v členských štátoch EÚ.

27. júna 1995
Na summite EÚ v Cannes predseda vlády SR Vladimír Mečiar predložil oficiálnu žiadosť SR o prijatie do EÚ.

október 1997
Európska komisia (EK) vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií.

12.-13. decembra 1997
Európska rada schválila koncepciu rozširovania únie s tým, že jeho súčasťou sa stali všetky asociované krajiny a Cyprus. Summit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín - ČR, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensko bolo zaradené do 2. skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory.

30. marca 1998
EÚ začala v Londýne vstupný proces so všetkými 11 kandidátskymi štátmi za účasti ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a kandidátskych krajín. SR zastupoval vicepremiér a predseda Rady vlády pre európsku integráciu Jozef Kalman. Komisárovi EÚ pre zahraničné vzťahy Hansovi van den Broekovi odovzdal Národný program pre prijatie acquis communautaire v SR.

1. októbra 1998
EÚ vo vyhlásení vyjadrila spokojnosť s priebehom parlamentných volieb na Slovensku a označila ich za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr.

4. novembra 1998
EK v posudkoch krajín druhej skupiny kandidátov na členstvo v EÚ prisľúbila Lotyšsku, že odporučí začatie vstupných rozhovorov o rok. V prípade začatia rozhovorov so Slovenskom a Litvou sa v posudkoch hovorí o "rozumnom čase".

12. decembra 1998
Európska rada na summite v EÚ vo Viedni neodporučila začať priame rokovania o vstupe do EÚ so žiadnou z kandidátskych krajín druhej skupiny. Ocenila však pozitívne zmeny na Slovensku, ktoré nastali po parlamentných voľbách.

29. septembra 1999
SR oficiálne oznámila rozhodnutie slovenskej vlády o zatvorení blokov V1 a V2 Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Ich odstavenie bolo jednou z podmienok pozvania SR na rozhovory o vstupe do Únie.

13. októbra 1999
EK odporučila Slovensko a ďalších päť kandidátskych krajín druhej skupiny na začatie rokovaní o vstupe do EÚ.

10. a 11. decembra 1999
Summit členských krajín EÚ v Helsinkách rozhodol začať rokovania o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom.

8. novembra 2000
EK v hodnotiacej správe ocenila celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. Prvýkrát sa SR dočkala ocenenia za fungujúcu trhovú ekonomiku, čím splnila jedno z dvoch ekonomických kodanských kritérií.

26. apríla 2001
EK oznámila, že pozastavila vyplácanie finančnej pomoci SR pre obavy z možného zneužívania fondov. Premiér Mikuláš Dzurinda vyzval vicepremiéra Pavla Hamžíka, aby predložil správu k rozhodnutiu EK.

27. apríla 2001
EK rozhodla o zrušení príkazu na pozastavenie schvaľovania tendrov a kontraktov súvisiacich s predvstupovou pomocou pre SR.

4. mája 2001
Prezident Rudolf Schuster odvolal Pavla Hamžíka z funkcie vicepremiéra pre európsku integráciu.

27. júna 2001
SR s celkovým počtom 19 uzavretých kapitol dostihla ČR a Estónsko, ktoré s EÚ rokovali o dva roky dlhšie.

13. novembra 2001
EK vo svojej hodnotiacej správe pochválila SR za pokrok v príprave na členstvo v EÚ, v mnohých oblastiach však upozornila na celý rad problémov a nedostatkov, ktoré treba odstrániť.

13. júna 2002
Európsky parlament (EP) schválil v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok SR, ale zároveň upozornil na mnohé problémy, najmä korupciu.

22. septembra 2002
Predseda Európskeho parlamentu Pat Cox privítal výsledky parlamentných volieb na Slovensku. "Slovenskí občania dali najjasnejším možným spôsobom najavo, že si želajú čo najskôr vstúpiť do únie," povedal.

25. septembra 2002
EK komisia uvoľnila pre Slovensko desať percent finančných prostriedkov z programu PHARE, ktoré zadržiavala pre kauzu eurofondy.

25. októbra 2002
EÚ na najvyššej úrovni odporučila na summite v Bruseli Slovensko a ďalších 9 kandidátskych krajín na vstup do Únie.

20. novembra 2002
EP schválil rozšírenie Únie najneskôr do 1. mája 2004.

12. - 13. decembra 2002
Lídri EÚ na summite v Kodani dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. K 15 členským štátom únie majú pribudnúť Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

16. apríla 2003
Slovensko spolu s 24 štátmi budúcej zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá od mája 2004 rozšíri EÚ o desať nových členov. Všetky pristupujúce štáty sa zhodli, že je to pre Európu historický deň, prinášajúci mier, bezpečnosť, stabilitu a nové príležitosti.

16. - 17. mája 2003
Na Slovensku sa konalo referendum o vstupe SR do EÚ. Slováci podporili vstup krajiny do EÚ, keď sa na referende za členstvo v únii vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch.

28. januára 2004
Vláda SR schválila nomináciu bývalého hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa na post eurokomisára. Od 1. mája 2004 nastúpi Ján Figeľ k fínskemu komisárovi Erkkimu Liikanenovi, ktorý mal na starosti rezort podnikania a informačné technológie.

10. marca 2004
Predseda NR SR Pavol Hrušovský vyhlásil termín konania prvých eurovolieb na Slovensku na 13. júna 2004.

1. mája 2004
SR sa stala členom Európskej únie (EÚ).
Spoločne so Slovenskom sa súčasťou štruktúr EÚ stali Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.

3. mája 2004
Slovenská vlajka zaviala spolu s ostatnými 24 vlajkami členských krajín EÚ pred sídlom Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. Predsedovi EP Patovi Coxovi ju odovzdal predseda NR SR Pavol Hrušovský.

13. júna 2004
Občania SR pristúpili k volebným urnám, aby si po prvýkrát zvolili zástupcov do Európskeho parlamentu (EP). Do europarlamentu kandidovali parlamentné strany ANO, KDH, KSS, ĽS-HZDS, SDKÚ, Smer a SMK. Spoločnú kandidátku postavili ĽÚ-HZD a SNS-PSNS. O hlasy voličov sa uchádzali aj Aktívne ženy - OS Slovenska, Demokratická únia Slovenska, Maďarská federalistická strana, Občianska konzervatívna strana, Rómske kresťanské demokratické hnutie na Slovensku, Slobodné fórum, Slovenská ľudová strana a Živnostenská strana SR.

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) vyhrala SDKÚ so ziskom 17,09 percenta. Na druhom mieste skončila ĽS-HZDS, ktorej dalo svoj hlas 17,04 percenta voličov. Tretí Smer volilo 16,89 percenta voličov. Štvrté KDH podporilo 16,19 voličov. Všetky tieto strany získali v EP po tri poslanecké miesta. SMK získala 13,24 percentnú podporu a v EP dvoch zástupcov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 714 508 voličov, čo predstavuje 16,96 percentnú účasť.