Sviečková manifestácia: Udalosť, ktorá pred 25 rokmi zmenila naše dejiny!

Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa 25. marca 1988 konala sviečková manifestácia, na ktorej sa zišli tisícky ľudí z hlavného mesta i ďalších miest a obcí Slovenska. Zaplnili aj priľahlé ulice pri námestí, a to aj napriek nepriaznivému počasiu. Manifestácia trvala od 18.00 do 18.30 h. Dnes je jej 25. výročie.

Na programe zhromaždenia bola tichá manifestácia občanov za vymenovanie katolíckych biskupov, za úplnú náboženskú slobodu a za úplné dodržiavanie občianskych práv. Akcia sa uskutočnila aj napriek rozsiahlym protiopatreniam vtedajších štátnych orgánov.

Hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí v ten deň pre verejnosť zatvorili. Pôsobila v ňom stranícka a vládna komisia, ktorá sledovala priebeh udalostí a viedla zásah bezpečnostných síl režimu proti veriacim účastníkom manifestácie.

Akciu neprekazili ani jazdenie obrnených transportérov po meste a obmedzenia v hromadnej mestskej a prímestskej doprave. Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa ľudia začali modliť. Prítomní neposlúchli výzvu z amplióna policajného auta na rozchod a vytrvali aj pri ohlušujúcich sirénach áut bezpečnostných zložiek. Niekoľko minút pred ukončením zhromaždenia zasiahli aj vodné delá. Polícia použila i slzotvorný plyn, psy a obušky.

Autorom myšlienky bol bývalý hokejový reprezentant Marián Šťastný, ktorého v roku 1987 zvolili do Svetového kongresu Slovákov za výkonného podpredsedu. „Od začiatku bolo mojím cieľom zblížiť Svetový kongres Slovákov so Slovenskom a naopak. V tom období prišla na svet myšlienka sviečkovej manifestácie. V mojom záujme bolo, aby na tejto aktivite participovalo čo najväčšie množstvo ľudí. Nad manifestáciou som začal premýšľať sám, ale nechcel som vyniknúť ako individualista,“ povedal.

Manifestácia v roku 1988 sa stala najväčším verejným vystúpením proti komunistickému režimu vo vtedajšej ČSSR od roku 1968. Pripravili ju predstavitelia náboženskej opozície biskup Ján Chryzostom Korec, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, František Mikloško a ďalší členovia katolíckeho disentu.

Autor: © Nový Čas