Tajomstvá legendárnej mohyly odhalené: Až pohreb spravil zo Štefánika národného hrdinu

Tým sa riadil architekt Dušan Jurkovič, keď navrhoval na vrchu Bradlo mohylu, kde pochovali ostatky Milana Rastislava Štefánika a troch talianskych letcov, ktorí 4. mája 1919 zahynuli spolu s ním. Tajomstvá mohyly nám odhalil Matúš Valihora z útvaru kultúry a miestnych tradícií v Brezovej pod Bradlom.

Uzavretá hrobka

Mohylu stavali okolo pôvodných hrobov. „Až keď boli na meter blízko k pôvodným hrobom, presunuli ich a úplne nakoniec vystavali nad nimi tumbu. Jurkovič už od počiatku plánoval, že hrob bude uzatvorený, a tak je dodnes. Okrem kovovej priehradky Štefánika vo večnom spánku chráni ešte zamurovaný vchod,“ hovorí Valihora. Ľudí ale prirodzene zaujíma, ako to vyzerá vnútri mohyly.

„Preto sme na základe plánov vytvorili jej model. V strede mohyly pod tumbou je 8 metrov hlboká šachta rozdelená na dve komory. V spodnej komore sú v kovových rakvách uložené telá Štefánika a letcov a v hornej komore na podstavci v dóze je uložené a zakonzervované jeho srdce a mozog. Po pitve sa tieto orgány ako tie najcennejšie rozhodli zakonzervovať.“

Štyri hroby v skale

Jurkoviča poverili aj organizáciou Štefánikovho pohrebu. „Posledná rozlúčka sa konala 10. mája 1919 v Bratislave, odkiaľ ostatky generála doviezli do Brezovej. Na druhý deň 11. mája išiel pohrebný sprievod z evanjelického kostola na Košariskách na Bradlo, kde Jurkovič pripravil dočasnú pohrebnú výzdobu,“ hovorí Valihora.

„Architekt poslal na Bradlo jednotku vojakov, ktorí v bradlianskej skale výbušninami vyhĺbili štyri hroby do tvaru kríža. V jeho vrchole bola uložená rakva Štefánika, po troch ramenách talianski letci. Okolo štvorhrobu architekt nechal vztýčiť štyri stĺpy vyzdobené čečinou a čiernym súknom. Symbolizovalo to štyroch mŕtvych.“ Telo jedného letca si rodina v roku 1921 odviezla do Talianska.

Bradlo vybral Jurkovič

V Brezovej pod Bradlom sa nachádza Pamätná izba venovaná rodákovi a najväčšiemu slovenskému architektovi Dušanovi Samuelovi Jurkovičovi (* 1868 - † 1947). „Keď sa dozvedel, že jeho vzdialený príbuzný Štefánik tragicky zahynul, bol odhodlaný vybudovať mu výnimočné miesto posledného odpočinku. Bol to on, kto navrhol, aby Štefánika a talianskych letcov pochovali na Bradle. Je to vrch dominantný v Štefánikovom aj v Jurkovičovom rodnom kraji a on bol presvedčený, že práve toto je to pravé miesto na odpočinok pre národného hrdinu,“ prezrádza Valihora a dodáva, že na tieto účely musel získať súhlas rodiny aj príslušných úradov.

Zháňali peniaze

Po pohrebe bol hrob označený kamenným krížom. „Jurkovič už v roku 1920 predstavil prvé plány mohyly. Rozpočet stavby bol vypočítaný na 2 800 000 vtedajších československých korún. Štátne úrady, ministerstvo obrany, Masaryk a jubilárny fond dali dohromady 1 200 000 korún a zvyšok financií vyzbieral Spolok pre postavenie mohyly od bežných ľudí, čo trvalo až do roku 1927,“ opisuje Valihora. Základný kameň mohyly položili na Bradle ešte v máji 1924. Do jeho vnútra vložili pamätné listiny. V tej od prezidenta T. G. Masaryka sa písalo: „Mne aj doktorovi Benešovi upravil cestu do najvplyvnejších kancelárií politických a vojenských.“

Veľkolepá rozlúčka

Štefánikov pohreb považoval Jurkovič za svoj najväčší a najodvážnejší počin. „Vedel, o čom hovorí, pretože bežní jednoduchí ľudia na Slovensku Štefánika príliš nepoznali, pretože pôsobil v zahraničí a zahynul pri návrate do vlasti. Pre mnohých ľudí prvou príležitosťou o zoznámenie sa s ním bol až jeho pohreb. Podľa dobových svedectiev na zúčastnených zanechal pohreb veľký dojem. Bolo tam 30 000 ľudí! Zhromaždenie sa stalo najväčšou akciou, kde sa stretli Slováci s národným cieľom. Keď obyčajní ľudia videli na pohrebe aj zástupcov dohodových mocností, uvedomili si, že zosnulý bol naozaj niekto a práve tento pohreb do veľkej miery prispel k vnímaniu Štefánika ako nášho národného hrdinu.“

Expresná stavba

Pamätník sa začal budovať v roku 1927 a postavili ho rekordne rýchlo. „Trvalo im to iba 280 pracovných dní. Spišský travertín opracovali priamo v kameňolome Dreveník podľa šablón na kvádre s presne určenými rozmermi, každý bol očíslovaný a vozili ich vagónmi do Brezovej. Zabral 196 vagónov. Mohyla je travertínom iba obložená, jadro je z liateho betónu.“

Mohyla v číslach

Autor: Nový Čas Nedeľa, Kristína Štúriková