Virológ Klempa o svetle na konci tunela: S koronavírusom sa naučíme žiť, povzbudivé slová o lete

V čom sa líši juhoafrický variant od bežného covidu?

Tieto nové varianty sú typické tým, že majú nahromadených niekoľko mutácií. Hoci hovoríme napríklad o anglickej či juhoafrickej mutácii, v skutočnosti je lepšie hovoriť o variantoch, prípadne kmeňoch. Pretože tam nejde o jednu jedinú mutáciu, tých mutácií je v týchto variantoch nahromadených viacero, niektoré sa vo variantoch dokonca vyskytujú tie isté nezávisle od seba a niektoré sú práve typické. Je to predovšetkým nahromadené v géne, ktorý kóduje výbežkový proteín – spike proteín. Obidva varianty – juhoafrický aj britský – majú jednu z týchto významných mutácií spoločnú, ktorá sa označuje ako N501Y. Ale juhoafrický variant má ešte ďalšie dve mutácie navyše priamo v mieste, ktorým sa spike proteín viaže na receptor. A jedna z nich, ktorá je v pozícii 484, je považovaná za veľmi dôležitú. Zároveň je aj dôvodom, prečo juhoafrickému variantu pripisujeme jednu vlastnosť navyše voči britskému. Obidve sú infekčnejšie, rýchlejšie sa šíria, preto aj prevládajú, ale predpokladá sa, že juhoafrický variant navyše je odolnejší voči imunitnej odpovedi, ktorá už bola v človeku vytvorená voči pôvodnému variantu.

Čo to znamená v praxi?

Ľudia, ktorí už prekonali covid, sú vo všeobecnosti chránení imunitou a je oveľa menej pravdepodobné, že ochorejú zas. Pokiaľ však budú infikovaní juhoafrickým variantom, tak môžu ochorieť znova.

Sú súčasné vakcíny účinné voči stále sa šíriacim novým mutáciám?

Od juhoafrického variantu sa dajú očakávať dva dôsledky. Častejšie reinfekcie - opakované ochorenia a znížená účinnosť vakcín. Znížená účinnosť vakcín je už zdokumentovaná napríklad aj pri klinických skúškach, ktoré prebiehali v Južnej Afrike, takže o tom nie je pochýb. Ukazuje sa, že aj zaočkovaní ľudia môžu znova ochorieť. Tu však treba jednoznačne vysvetliť, že zaočkovaní ľudia aj napriek tomu, že majú juhoafrický variant, mali by byť ešte stále chránení aspoň voči veľmi ťažkým priebehom ochorenia, ktoré by si vyžadovali hospitalizáciu, alebo voči smrteľným prípadom. Je to dobrá správa. Hoci je účinnosť znížená voči juhoafrickému variantu, nie je to dôvod na beznádej.

Máme sa obávať aj brazílskeho variantu, ktorý síce u nás aktuálne nie je potvrdený, ale vieme, že existuje?

U nás sa zatiaľ brazílsky variant nenašiel. Pripisujú sa mu podobné vlastnosti ako juhoafrickému variantu. Predpokladá sa častejšia miera opätovných ochorení a znížená účinnosť vakcín. Obavy a opatrnosť sú namieste vždy.

A ak porovnáte britský a juhoafrický variant, ktorý je nebezpečnejší?

Britský je v porovnaní s pôvodným variantom infekčnejší, ľahšie sa šíri. V tejto chvíli to na Slovensku vyzerá tak, že asi 90 % infikovaných má práve britský variant. Ale z hľadiska účinnosti vakcín nie je britský taký problém ako juhoafrický alebo brazílsky variant. V tejto chvíli je pre nás bezprostrednou hrozbou ten britský variant, ale časom sa to môže zmeniť.

Máme účinné lieky proti juhoafrickému variantu?

Liečba zatiaľ nie je rozlišovaná podľa jednotlivých variantov, pacienti sú liečení rovnako. Nie som lekár, ale z diskusií s kolegami lekármi mi jasne vyplýva, že od jari nastal veľký progres, liečba sa zlepšuje, postupy sa štandardizujú. Človek prichádzajúci do nemocnice má určitú istotu, že bude liečený v súlade s tými najlepšími súčasnými vedomosťami. Ale stále platí, že najúčinnejšia je liečba kyslíkom a veľmi prospešné sa ukazuje podávanie dexametazónu. To sú akoby základné nástroje, ale, bohužiaľ, k nejakému zásadnému zlomu, ktorý by úplne zvrátil pandémiu a bez problémov liečil pacientov, zatiaľ neprišlo.

Aký máte názor na liečbu toľko diskutovaným liekom - ivermektínom?

Musím, bohužiaľ, povedať, že do ivermektínu sa vkladajú príliš vysoké očakávania. V tejto chvíli je s týmto liekom spojených veľa otáznikov, najmä čo sa týka dávkovania. Dobre pripravené klinické štúdie síce poukázali na určité zlepšenie priebehu ochorenia u pacientov, ktorí ivermektín užívali, ale rozhodne to nie je superliek, ktorý by zastavil pandémiu.

Líši sa liečba britského či juhoafrického variantu od liečby bežných covidových pacientov?

Z hľadiska liečby nemá rozdeľovanie na jednotlivé varianty zatiaľ zmysel. Pretože neexistuje špecifická liečba pre jednotlivé varianty. Pacienti sú liečení všetci na základe toho, aký ťažký priebeh majú, nie na základe toho, akým variantom sú infikovaní.

Čím to je, že napriek testovaniu máme najhoršie čísla, pričom krajiny, kde sa takto netestuje, sú na tom lepšie? Má podľa vás stále zmysel antigénové testovanie?

Môj názor zostáva v tomto od začiatku konzistentný. Som presvedčený o tom, že benefity plošného testovania neprevyšujú negatíva, ktoré prináša. Problémy vidím vo viacerých veciach – vo zvýšenej mobilite, v zmene správania ľudí aj v samom riziku infekcie priamo na mieste testovania. Osobne si myslím, že plošné testovanie nie je tá správna cesta. Koniec-koncov, v tejto chvíli nás o tom presvedčuje samotný fakt, že veľké množstvo krajín zvláda situáciu oveľa lepšie, a pritom nikdy u nich takéto plošné testovanie nebolo. Myslím si, že veľmi zlú službu spravila potreba neustále sa preukazovať negatívnym testom.

V čom?

Negatívne výsledky testov vedú k zmenám správania, ktoré zas vedú k tomu, že riziko infekcie sa zvyšuje. Znova však opakujem – nemám nič proti antigénovým testom ako takým. Prinášajú určitú výhodu, ktorú PCR testy nemajú – veľmi rýchlo vieme výsledok, nepotrebujeme špecializované laboratóriá, sú pomerne lacné v porovnaní s PCR testami. To všetko sú nepopierateľné výhody, ktoré určite prinášajú zlepšenie situácie. Ale musíme si byť vedomí rizika falošne negatívneho testu a mali by sme sa orientovať na to, čo sa stane, ak je niekto pozitívny a ďalej sa zamerať naňho miesto toho, aby sme neustále potrebovali negatívny výsledok, aby sme niečo mohli robiť. Ďalší negatívny aspekt antigénového testovania je v tom, že tým, že sme sa naň sústredili, kapacity PCR testovania neboli navyšované, dokonca nie sú využívané ani tie existujúce.

Ako virológ - kedy vidíte svetlo na konci tunela? A vidíte ho vôbec?

Odhadnúť si to netrúfam, to je skôr otázka pre analytikov a matematikov, či epidemiológov. Z môjho pohľadu môžem len vyjadriť určitú nádej a svoju predstavu, ako by sa to mohlo udiať. A tá nádej je, že so zlepšujúcim sa počasím, ako sa budeme blížiť k letu, sa situácia predsa len zlepší. Nie preto, že by vírusu veľmi prekážalo teplé počasie, skôr ide o to, že správanie ľudí sa zmení, budeme viac vonku, vnútorné priestory budú viac vetrané. Počas leta by sa teda mohla situácia zlepšiť, tak ako sme to videli minulé leto, keď prišlo k návratu do takmer úplného normálu. Keď to bude spojené s úspešným očkovaním, pevne verím, že na jeseň k opätovnému zhoršeniu, aké sme zažili túto jeseň, už nepríde. Vírus určite nezmizne úplne, stále sa s ním budeme stretávať, ale keď nebude zaťaženie zdravotníckeho systému také katastrofické ako teraz, tak sa s koronavírusom postupne naučíme žiť.

Autor: Marika Eisler Studeničová, Nový Čas Nedeľa