Marek bol zdravý tínedžer, zrazu dostal mŕtvicu: Vzala mu reč aj pol tela! Bolestivé slová mamy

Z ničoho nič však dostal náhlu cievnu mozgovú príhodu (mŕtvicu) zapríčinenú vrodenou malformáciou ciev, o ktorej dovtedy nikto netušil. Museli ho oživovať a dlhé týždne v nemocnici bojoval o holý život. Po precitnutí prestal chodiť aj hovoriť... Teraz sa vďaka rehabilitáciám urputne snaží o návrat do života, ako ho poznal predtým. Najväčšou oporou je mama, ktorá sa oňho dennodenne stará.

To, čo sa stalo, je nočnou morou každého rodiča. Nikto to nečakal, nedalo sa to predpokladať, prišlo to ako blesk z jasného neba... „Marek bol absolútne zdravý tínedžer - aktívny, usmievavý chlapec, plný života, ktorý každému rád pomáhal. Všetko sa zmenilo 16. marca 2024, keď ako 17-ročný utrpel mozgovú príhodu spôsobenú vrodenou malformáciou ciev. Žiaľ, o tomto vrodenom ochorení sme netušili, keďže Marek dovtedy nemal žiadne príznaky a nebol dôvod podstúpiť CT vyšetrenie,“ začína rozprávanie mamina Lucia.

Chlapec plný elánu a optimizmu musel odrazu zápasiť o holý život. „Prasknutá cieva sa mu postarala o boj o život. Našťastie bol doma s mladším bratom, ktorý zavolal rýchlo pomoc a tým mu zachránil život. Po prevoze do nemocnice v Trnave mu diagnostikovali krvácanie do mozgu a okamžite ho letecky transportovali do Bratislavy. Operácia bola nevyhnutná - krvácanie a opuch boli rozsiahle. Marek bol pred operáciou resuscitovaný, a hoci nebol uvedený do umelého spánku, prvé štyri dni nás nevnímal ani neotváral oči. Bol to pre nás najťažší moment v živote,“ so slzami hovorí statočná maminka.

Rodine sa otočil celý život naruby. Dlhé týždne v nemocnici vystriedali pobyty, ktoré majú naučiť Mareka znova chodiť, hýbať sa. „Po troch týždňoch na jednotke intenzívnej starostlivosti a ďalšom týždni na neurológii ho previezli do rehabilitačného centra Marína v Kováčovej. Tam začal drobnými krôčikmi napredovať - učí sa opäť chodiť, rozprávať, písať a čítať. Následne absolvoval mesačný pobyt s robotickou liečbou v centre Levita v Lehniciach, čo mu tiež veľmi pomohlo,“ vymenúva Lucia.

Boj o to, aby sa vedel hýbať, aby mohol povedať pár slov, aby nebol odkázaný na pomoc, stále trvá. Je to teraz dennodenný program všetkých v rodine a priorita, s ktorou každé ráno vstávajú. „Dnes Marek pokračuje v domácej rehabilitácii s fyzioterapeutmi, ktorí za ním denne dochádzajú. Aj keď bojuje zo všetkých síl, stále je odkázaný na invalidný vozík. Jeho reč je obmedzená, a preto navštevuje aj logopéda,“ približuje mamina momentálnu situáciu.