Exposlanec Cuper († 78) zomrel na Miletičke: SVEDECTVO z podniku! Čo sa odohralo pred smrťou?
6. 2. 2025, 7:00 (aktualizované: 6. 2. 2025, 8:11)
Korektný a slušný
Nový Čas oslovil predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika, ktorý sa s Jánom Cuperom poznal z dávneho pôsobenia v HZDS. Smutnú správu si prvýkrát vypočul práve od nás. „Je mi to ľúto, vyjadrujem úprimnú sústrasť najbližším. Nech mu dá Pán ľahký odpočinok. Už sa v straníckej politike nepohybujem od roku 2010, ale pamätám si ho z obdobia deväťdesiatych rokov. Bol slušný človek, pri rozhovoroch bol vždy korektný,“ povedal s tým, že mali normálny vzťah.
„Naposledy som ho však videl ešte okolo roku 2005. Už je to teda dvadsať rokov. Bol uznávaný pedagóg a ústavný právnik,“ uzavrel Božik. K Cuperovmu úmrtiu sa pre náš denník vyjadril aj expremiér Mikuláš Dzurinda, ktorý stál na opačnom politickom brehu. „Je mi to ľúto,“ uviedol.
Nechýbajú kontroverzie
Ján Cuper bol dlhoročným poslancom Mečiarovho HZDS. Prvýkrát ho zvolili v roku 1992 ešte do československého Federálneho zhromaždenia. V roku 2006 z HZDS odišiel a dlho sa zdalo, že sa politike vyhýba. V roku 2017 vzbudil pozornosť, keď sa opäť dostal do parlamentu, hoci len ako asistent poslanca Juraja Kolesára z Kotlebovej ĽSNS.
Preslávil sa tiež kurióznym návrhom, keď chcel zakázať ženám jazdu v ľavom pruhu pri súbežnej jazde, pretože podľa neho v spätnom zrkadle nesledujú premávku za svojím vozidlom. V roku 2005 pritom spôsobil pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu v Modre. Najprv tvrdil, že nič nepil, potom novinárom na kameru veľmi neistým jazykom priznal, že si „dal dve deci orešanského“.
Podľa polície nafúkal vyše dvoch promile. Vzhľadom na vtedy platnú poslaneckú imunitu mu však na druhý deň vrátili vodičský preukaz a nedostal žiadny trest, čo vyvolalo veľkú vlnu kritiky. Jeho právnická kariéra bola tiež kontroverzná. Obhajoval bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivana Lexu a podporoval Mečiarove amnestie.
V roku 2017 pobúril na diskusii na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave výrokom, že Róbert Remiáš si za svoju smrť mohol sám. Remiáš zomrel v roku 1996 pri výbuchu auta, ktorý podľa bývalého vyšetrovateľa prípadu Júliusa Šáraya zosnovala SIS. Po tomto výroku sa skončila jeho akademická kariéra docenta práva, pretože univerzita mu nepredĺžila zmluvu.
Autor: red, Nový Čas