Redakcia Nový Čas

V nej je približne 20 členov z koalície aj orgánov činných v trestnom konaní či SIS. Komisia nemá podporu jediného koaličného partnera Sme rodina. Predseda vlády počas týždňa hovoril, že na stole je 17 bodov, o ktorých ešte prebehnú rokovania. Čo sa dostalo medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré chce časť koalície presadiť?

Viaceré novinky, o ktorých diskutuje Hegerova komisia, sa skloňujú už dlhšie. Medzi nimi je aj úprava paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý použil generálny prokurátor pri oslobodení a zbavení obvinení bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Pracovná skupina podľa Denníka N prichádza s riešením, že generálny prokurátor by mohol obvinenie osoby zrušiť, ak bol pri tom porušený zákon, ale iba do času, kým nebolo rozhodnuté o vzatí obvineného do väzby.

Iný variant je, že Žilinka by nemohol zastaviť vyšetrovanie, ale iba vec vrátiť späť na vyšetrovanie. Za generálnu prokuratúru je v skupine Barbora Hubertová. „V rámci rozhovorov som členov odbornej pracovnej skupiny upozornila na potenciálne ústavné riziká nimi prezentovaných návrhov zmien, ako aj na praktické problémy, ktoré môžu v aplikačnej praxi nastať. V tejto súvislosti však nebol prijatý žiadny záver o tom, ako by mala konkrétna podoba úpravy § 363 Trestného poriadku vyzerať,“ povedala Žilinkova podriadená.

Skupina chce tiež dosiahnuť, aby sudca, ktorý rozhoduje o väzbe v prípravnom konaní, nemohol rozhodovať o danej veci aj v riadnom konaní. Kompetentní chcú zamedziť vytváranie „neželaných väzieb medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom“. V hre je aj to, že vznikne samotný register sudcov, ktorí rozhodujú o väzbe.

3. Skrátenie lehôt väzby

Už dlho sa rozpráva o tom, ako možno zrýchliť vyšetrovanie náročných prípadov. Problémom je komplikované prípravné konanie, ktoré napríklad nariaďuje opätovné vypočúvanie svedkov po vznesení obvinenia. Úpravou tohto konania by sa zároveň skrátili lehoty väzieb. V tomto bode sa tiež riešia aj kajúcnici, ktorí dostávajú dohody o vine a treste ešte predtým, ako odsúdia tých, ktorí sa mali na trestnom čine podieľať a o ktorých vypovedajú.

4. Úniky z vyšetrovaní

Posledné roky si verejnosť zvykla na podrobné informácie z výpovedí či o stave prebiehajúceho vyšetrovania. Skupina tak chce zamedziť úniku informácií, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami. Po novom by tak niektoré informácie mali podliehať zvláštnemu režimu alebo dokonca by zverejňovanie niektorých skutočností mohlo byť trestné.

5. Previerky sudcov aj policajtov

Kompetentní chcú navrhnúť, aby sa s utajovanými skutočnosťami mohli bez bezpečnostnej previerky oboznamovať len prezidentka, premiér a predseda parlamentu, čiže vyškrtli by poslancov a sudcov. Policajti by zas mali absolvovať previerky spoľahlivosti tak, ako to funguje na finančnej správe. Dokonca sa spomínajú kontroly policajtov na detektore lži.

6. „Odpočúvanie“ messengerov

Prekvapivo vyznieva ďalší bod, ktorý hovorí o nákupe nového systému odpočúvania. Ten by mohol z mobilov a počítačov vyťažiť zašifrovanú komunikáciu cez rôzne komunikačné aplikácie ako je napr. Threema. Prednedávnom sa skloňoval masívny únik dát, ktorý zistil sledovanie nepohodlných novinárov cez kontroverzný izraelský špehovací systém. Ten dovoľuje inštalovať do mobilov bez vedomia jeho majiteľa softvér, ktorý by posielal obsah štátu.

7. Obmedzenie kompetencií SIS

SIS by sa mala po novom obmedziť len na sledovanie trestnej činnosti, ktorá súvisí s ohrozením bezpečnosti štátu. Ide podľa Denníka N o oblasti „v ktorých objektom útoku trestného činu je štát, respektíve medzinárodná organizácia“.

8. Posilnenie ministra vnútra

V pravidelných intervaloch sa rieši, akým spôsobom by sa mal vyberať policajný prezident. V súčasnosti musí prejsť vypočúvaním na brannobezpečnostnom výbore parlamentu. V komisii sa skloňuje to, že minister si policajného prezidenta vyberie na vlastnú päsť a bude ho môcť bez dôvodu i odvolať.

9. Oddelenie Lipšicovej prokuratúry

Špeciálna prokuratúra je zatiaľ podriadená generálnej. Úrad Daniela Lipšica sa však snaží o osamostatnenie, aby im do procesov nemohli zasahovať zhora. Generálna prokuratúra tvrdí, že tento návrh nebol predmetom rozhovorov skupiny. „Zo strany jedného člena zaznela úvaha o možnej úprave kompetencií uvedených inštitúcií, avšak žiadny konkrétny návrh v tomto smere, o ktorom by sa reálne aj rokovalo, nebol prezentovaný,“ povedal hovorca Dalibor Skladan.

10. Obmedzenie prepadnutia majetku

V súčasnosti je možné, že súd nariadi v prípade odsúdenia obžalovaného prepadnutie jeho celého majetku v prospech štátu. Komisia chce, aby bol trest po novom adekvátny tomu, čo páchateľ dokázateľne spáchal.

Vojna v bezpečnostných zložkách: Týchto 10 opatrení má nastoliť poriadok! Pôjdu policajti na detektor?!

Zvrat! Policajti NAKA sú po 2 týždňoch na slobode: Mikulec žiada od Kollára ospravedlnenie

Súvisiace