Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Ako sme v minulosti slávili Troch kráľov? O niektorých zvykoch ste ešte určite ani nepočuli

Ako sme v minulosti slávili Troch kráľov? O niektorých zvykoch ste ešte určite ani nepočuli

Zdroj: tasr

Reklama

Vianoce sú za nami, Silvestra sme už tiež oslávili. Zajtra je deň, keď sa vianočné obdobie definitívne končí. Deň, keď katolíci, evanjelici a veriaci ďalších cirkví oslavujú jeden z najstarších kresťanských sviatkov Zjavenie Pána - Traja králi. Prišli z východu do Betlehema, aby sa poklonili malému Ježišovi.

Sviatok Troch kráľov ukončuje vianočné obdobie. Na druhý deň, 7. januára, sa začínajú fašiangy, čo je obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou. Tá tohto roku vychádza na 22. februára a Veľká noc bude od 7. do 10. apríla.

Deň 6. január je sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si ním pripomínala príchod kráľov z Východu, avšak rozšírenejší je názor, že to neboli králi, ale mudrci. Gašpar, Melichar a Baltazár boli vraj učenci - fyzik, astronóm a matematik. Boli to pohania z neznámych krajín, ktorí sledovali betlehemskú hviezdu. Ježišovi priniesli zlato, kadidlo a myrhu. „Dnes by sme to mohli vyložiť tak, že svetská veda nebola v rozpore s náboženstvom,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.

Aké boli u nás zvyky?

Zábavy

- Večer pred dňom Troch kráľov sa v dedinách organizovali trojkráľové tanečné zábavy. Určené boli hlavne pre slobodnú mládež, chlapci zaplatili muzikantov a pitie, dievčatá priniesli pohostenie.

Kropenie zvierat

- Ráno sa chodilo po vodu z potoka, ktorou pokropili zvieratá.

Svätenie vody a kriedy

- V kostoloch sa svätila voda a krieda, čo je v rímskokatolíckych chrámoch časté aj dnes. Vodu si ľudia dali doma do sväteničiek - nádobiek pri vchodových dverách. Pri odchode z domu sa potom ľudia touto vodou prežehnali. Okolo postele sa posvätenou kriedou nakreslil kruh na zem, aby odpudili zlých duchov.

Vyberáme pre Vás niečo viac

Súvisiace