Reklama

4 dni týždenne alebo 6 hodín denne: Zruinovalo by ekonomiku skrátenie pracovného času?

4 dni týždenne alebo 6 hodín denne: Zruinovalo by ekonomiku skrátenie pracovného času?

Zdroj: Istockphoto

Reklama

Pracujete od svitu do mrku a už sa neviete dočkať dňa, keď si konečne oddýchnete. A čo tak štvordenný pracovný týždeň alebo šesťhodinová zmena? Najmä v súvislosti s technologickým a demografickým vývojom sa v celej Európe vynárajú otázky o dĺžke pracovného času. Čo si o tom myslia slovenskí ekonómovia a veľkí zamestnávatelia?

Ako blesk z jasného neba začiatkom roka prišla správa, že fínska vláda chce zaviesť štvordenný pracovný týždeň. Aj keď kabinet v Helsinkách informácie poprel, je zrejmé, že skrátenie pracovného času je čoraz diskutovanejšou témou. „Verím, že ľudia si zaslúžia tráviť viac času so svojimi rodinami, blízkymi, koníčkami a inými aspektmi života, ako je napríklad kultúra,“ povedala terajšia fínska premiérka Sanna Marinová, keď bola ešte ministerkou dopravy.

U nás sa zatiaľ nevedie odborná diskusia na túto tému. No bude sa musieť. Dôvodov je viacero, najmä rozsiahla robotizácia výroby a klimatické zmeny. „Skracovanie pracovného času zväčša zvyšuje produktivitu práce na jednu odpracovanú hodinu, no má skôr negatívny vplyv na celkovú produkciu a príjmy,“ tvrdí makroekonóm VÚB Michal Lehuta.

Produkcia a platy

Keby sa pracovný čas skrátil, objem výroby by sa zmenšil, následkom čoho by zisky firiem klesli. Ak nepredpokladáme, že ich vlastníci výpadok oželejú, muselo by nasledovať znižovanie platov. Pre firmy, ktoré majú 24-hodinovú prevádzku, by to zasa znamenalo zamestnať ďalších ľudí. „Potrebovali by sme nabrať stovky nových kolegov rušňovodičov, vlakvedúcich, opravárov a ďalších odborne zdatných kolegov,“ tvrdí hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáš Kováč.

V Európe pracovný čas skrátilo iba Švédsko, keď zaviedlo šesťhodinový pracovný deň. Na podnikovej úrovni s tým majú skúsenosti aj naše firmy. V košických železiarňach sa vlani dohodli, že dočasne sa bude pracovať iba štyri dni v týždni. „Skrátený pracovný týždeň v U. S. Steel Košice bol prijatý v dôsledku zložitej situácie v oceliarskom sektore,“ dodáva Ľubomíra Šoltésová zo spoločnosti.

4-denný pracovný týždeň alebo 6-hodinový pracovný deň?

Ktorá z týchto možností by bola pre vás prijateľnejšia

Chýbali by nám stovky ľudí

Tomáš Kováč, Železničná spoločnosť Slovensko

Závisí od ďalších parametrov takejto zmeny. V prvom momente nám napadá, že do 24-hodinovej prevádzky by sme potrebovali nabrať stovky nových kolegov rušňovodičov, vlakvedúcich, opravárov a ďalších odborne zdatných kolegov, čo by určite nebolo jednoduché a hlavne ani lacné. Tiež sa dá odhadnúť, že by v prípade takto jednoduchej zmeny museli klesnúť všetky platy, alebo by stúpli všetky ceny.

Jedno aj druhé má svoje výhody

Michal Korec, Slovak Telekom

Z hľadiska našej povahy podnikania a zabezpečenia služieb pre zákazníkov (predajne, call centrá) by bol skôr zrejme prijateľnejší variant 6-hodinového pracovného dňa. Dlhodobo výhodnejší, pre celkové náklady, by však mohol byť 4-denný pracovný týždeň.

Chceme viac flexibility

Lucia Kovarovič Makayová, Volkswagen Slovakia

Ide o veľmi hypotetickú otázku, ktorou sa v našej spoločnosti aktuálne nezaoberáme. Naopak, z hľadiska rozvrhnutia pracovného času je pre nás v tomto období mimoriadne dôležitá flexibilita. Volkswagen produkuje vozidlá na základe výrobného plánu, ktorý sa priebežne aktualizuje a na ktorý je potrebné flexibilne reagovať.

Všetkým by klesli príjmy

Michal Lehuta, makroekonóm VÚB

Skracovanie pracovného času zväčša zvyšuje produktivitu práce na jednu odpracovanú hodinu, no na celkovú produkciu a príjmy má skôr negatívny vplyv. Ak totiž celkový pracovný výstup klesne, klesnú tým aj celkové príjmy v ekonomike. Je prirodzené, že ak si vlastníci firiem nenechajú ukrojiť zo ziskov, tak v takej situácii budú nižšie aj platy.

V konečnom dôsledku by to malo byť na každom človeku, koľko sa rozhodne pracovať a koľko svojho času si bude užívať voľno. So všetkými dôsledkami (vrátane výšky príjmu), ktoré k tomu patria. Mnoho ľudí by totiž možno nepracovalo „od svitu do mrku“, ak by sa podobne rozhodli aj mnohí iní, a nemuseli by tak medzi sebou trochu zbytočne súťažiť o spoločenský status drahou spotrebou (napr. autá, telefóny, dovolenky, hodinky).

Mladších by to mohlo zaujať

Nikola Richterová, PR Manager Profesia

Z našich skúseností vyplýva, že pracovný týždeň s nižším počtom hodín alebo dní by vyhovoval mladšej generácii. Naše prieskumy už v minulosti ukázali, že práve skupina mileniálov žiadala od zamestnávateľov najčastejšie benefity, ktoré boli spojené s väčšou voľnosťou. To znamená napríklad flexibilný pracovný čas, možnosť pracovať z domu či extra dovolenka. To, či by reálne pristúpili na možnosť celkového skráteného pracovného času, je však otázne. Je totiž predpoklad, že by to malo vplyv na ich výplatnú pásku.

Autor: Nový Čas, Jozef Čavojec

Vyberáme pre Vás niečo viac

Súvisiace