Pochovali matku Elišky († 20), ktorá zahynula počas streľby v Prahe: Stratu dcéry neuniesla

Po bolestnej strate jedinej dcéry si Lenka vzala život skokom do priepasti Macocha. V kaplnke cintorína bola vystavená rakva s jej telom. Práve tam leží aj Eliška, a tak bolo želaním rodiny, aby matka odpočívala vedľa svojej dcéry. Hrob bol starostlivo upravený a vyzdobený – dôkaz, že na Elišku nikto nezabudol a že bolesť z jej odchodu je stále živá, píše Expres.cz. Hroby matky a dcéry teraz stoja oproti sebe, spojené v smrti tak, ako boli spojené v živote.

Na rozlúčku s Lenkou Šimůnkovou prišli desiatky ľudí. Príbuzní, priatelia, susedia, miestni obyvatelia. Mnohí smútiaci neskrývali dojatie, bolo cítiť, že strata Lenky komunitu silno zasiahla. Politici, s ktorými sa Lenka v posledných mesiacoch stretávala, na obrade prítomní neboli. Do kaplnky sa však nezmestili všetci smútiaci naraz, a tak sa prišli lúčiť po skupinkách. Keď sa rakva s Lenkou Šimůnkovou vynášala z kaplnky, na pozadí zaznela pieseň Nothing Compares od Sinead O'Connor.

Lenka v minulosti otvorene hovorila o tom, že Eliška bola jej celý svet. „Pre mňa sa skončil svet. Moja Eliška bola všetkým, celý vesmír, mala som len ju a žila som len pre ňu. Takže môj život sa skončil, pretože sa skončil život mojej dcéry,“ povedala pre novinky.cz. Jej slová boli svedectvom o hlbokom žiali, ktorý ju napokon dohnal až k tragickému rozhodnutiu.

Tragédia na Filozofickej fakulte, kde páchateľ 21. decembra pripravil o život štrnásť študentov a pedagógov, zasiahla celé Česko. Medzi nimi bola aj dcéra Lenky, dvadsaťročná Eliška. Páchateľ, ktorý podľa polície o pár dní skôr zavraždil muža a dvojmesačné dieťa v Klánovických lesoch na okraji Prahy a v deň streľby aj svojho otca v stredočeskej Hostouni, spáchal samovraždu.

Lenka Šimůnková patrila medzi tých, ktorí cítili, že systém zlyhal. Kritizovala vedenie polície a ministra vnútra Víta Rakušana, poukazovala na chyby, ktoré podľa nej prispeli k tragédii. Vyšetrovanie síce neodhalilo fatálne pochybenia v zásahu záchranných zložiek, ale poukázalo na viaceré nedostatky v riadení a odporučilo zmeny v legislatíve. Pre Lenku to práve to možno bola posledná kvapka – konštatovanie, že sa stalo „všetko správne“, hoci jej život sa zrútil.