Voľby v krajinách Európskej únie: Vládne strany utrpeli porážky!
26. 5. 2014, 6:54 (aktualizované: 29. 5. 2020, 12:32)

Zdroj: čtk
Krajne pravicové a euroskeptické politické strany zaznamenali významné víťazstvá v eurovoľbách.
Euroskeptická Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) vyhrala eurovoľby v Británii. Po sčítaní veľkej časti hlasov má UKIP podporu 28 percent voličov. Podľa odhadov spravodajskej stanice BBC tak získa 24 z celkového počtu 73 britských mandátov. UKIP doposiaľ disponovala 13 poslancami v europarlamente.
Šéf strany Nigel Farage, ktorý si svoj post v Európskom parlamente presvedčivo obhájil, opísal volebný výsledok za "najneobyčajnejší výsledok za 100 rokov", cituje DPA. "Toto nie je to posledné, čo od nás budete počuť," adresoval zároveň stúpencom i kritikom strany.
Česko
V Česku vyhralo voľby hnutie ANO Andreja Babiša (16,12 percenta hlasov), nasledované tesne pravicovou opozičnou stranou TOP 09 (15,95 percenta) Karla Schwarzenberga. ČSSD premiéra Bohuslava Sobotku skončilo až ako tretie (14,17 percenta).
Voličská účasť v Česku bola veľmi slabá - 18,2-percentná, z členských krajín EÚ bola slabšia už iba na Slovensku.
Francúzsko
O ďalšie rozrušenie sa postaralo Francúzsko, kde dosiahol krajne pravicovo orientovaný Národný front svoj prvý úspech v národných voľbách, pripomína DPA. Líderka strany Marine Le Penová vyzvala na rozpustenie parlamentu a vypísanie nových volieb. Le Penová, ktorá presadzuje, aby sa Francúzsko vzdalo eura a zrealizovalo referendum o vystúpení krajiny z EÚ, novinárom povedala, že Francúzsko hlasovalo za vládu "Francúzov, Francúzmi, pre Francúzov".
Švédsko
Vládnuce strany v ostatných krajinách únie boli taktiež potrestané svojimi voličmi v časoch rozčarovania z EÚ - a najmä jej reakciou na ekonomickú krízu eurozóny, uviedla DPA. "Vládnuce strany zaplatili v týchto voľbách cenu," povedal švédsky premiér Fredrik Reinfeldt svojim stúpencom v Štokholme po tom, čo sa jeho konzervatívna strana dočkala svojho najhoršieho výsledku v eurovoľbách.
Porážka vládnych strán
Vládnuce strany v Nemecku i Španielsku tiež zaznamenali pokles podpory v eurovoľbách.
V Grécku je na čele krajne ľavicová Syriza, ktorá získala 26 až 30 percent hlasov pred vládnucou konzervatívnou stranou Nová demokracia (ND) premiéra Antonisa Samarasa. Radikálna ľavicová Syriza vsadila na dôraznú kampaň proti úsporným opatreniam, ktoré sú súčasťou reakcie na ekonomickú krízu.
Pravicovo a protiimigrančne orientované strany tiež získali hlasy v Rakúsku, Švédsku a Fínsku, kým v Dánsku najviac hlasov pripadlo Dánskej ľudovej strany.
Smerom na východ utrpeli vládnuce strany porážku v Bulharsku, Chorvátsku a Česku, kým maďarský ultrapravicový Jobbik získal 15 percent hlasov a predbehol Maďarskú socialistickú stranu (MSZP).
Konzervatívna Európska ľudová strana (EĽS) si podľa všetkého zachová najväčšiu skupinu v rámci europarlamentu so ziskom 212 z dovedna 751 kresiel. Strana európskych socialistov (PES) podľa prieskumov získa 186 kresiel.
Taliansko a Holandsko
Euroskeptici utrpeli výraznú porážku v Taliansku a Holandsku. Taliansky premiér Matteo Renzi podľa očakávania privedie svoju stredoľavú Demokratickú stranu k presvedčivému víťazstvu. Populistické a euroskeptické Hnutie piatich hviezd (M5S) Beppeho Grilla totiž skončilo až na druhom mieste.
Holandská krajne pravicová a protiimigračne zameraná Strana slobody euroskeptika Geerta Wildersa takisto neočakávane prišla o podporu a skončila až na treťom mieste.
Volebná účasť v rámci celej únie predstavovala 43 percent. Oficiálne výsledky jednotlivých hlasovaní sa podľa očakávania budú zverejňovať postupne počas nasledujúcich dní.
Autor: © Nový Čas