vlada

Politici zvolení do parlamentu by mali urobiť všetko preto, aby vznikla nová vláda, V diskusnej relácii Na telo televízie Markíza to povedala prezidentka Zuzana Čaputová.

Väčší potenciál dohodnúť sa na vytvorení koalície má určite trojica Smer-SD, Hlas-SD a SNS ako štvorica PS, Hlas-SD, SaS a KDH.

Predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini príjme od šéfa strany Smer -SD Roberta Fica aj pozíciu vrátnika na úrade vlády. V diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS to povedal líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Poslanci zvolení do parlamentu na kandidátke Slovenskej národnej strany podporia vznik akejkoľvek vlády, na ktorej čele bude stáť šéf strany Smer-SD Robert Fico. V diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie TA3 to povedal zvolený poslanec Tomáš Taraba.

Pomaly sa vyjasňujú pozície. Zo zákulisí rokovaní prenikajú na verejnosť len útržky, po novom je ale isté, že Peter Pellegrini (48) môže byť premiérom. Vyplýva to zo slov šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku (39), ktorý vedie paralelné debaty o vláde. V súčasnosti je však na ťahu Robert Fico (59), ktorý má poverenie od prezidentky a Pellegriniho chce dotiahnuť do koalície s SNS.

Hnutie Progresívne Slovensko (PS) sa nestotožňuje s názorom Sasky, že pre vznik štvorkoalície je potrebné Hlasu-SD ponúknuť okrem postu predsedu vlády aj ministerstvo vnútra.

Takmer 100 opatrení za 10 miliárd eur! Premiér Ľudovít Ódor (47) a minister financií Michal Horváth (44) predstavili svoje finančné lego, teda súbor opatrení, ktoré môže budúca vláda využiť pri zostavovaní rozpočtu. Aby sa Slovensko nevydalo gréckou cestou, bude musieť urobiť aj škrty v sociálnej oblasti.

V zákulisných rokovaniach to vrie. Od volieb uplynul týždeň a strany nového parlamentu sa snažia nájsť zhodu na budúcej vládnej zostave. Hlavnou postavou zostáva šéf Hlasu Peter Pellegrini (48), ktorý oficiálne tvrdí, že debatuje s oboma možnými koalíciami, no neoficiálne je na stole najmä kabinet so Smerom a SNS.

Pri zvyšovaní daní, ktoré je potrebné na ozdravenie verejných financií, je lepšie zamerať sa na majetok a spotrebu a menej na zdaňovanie práce. Opatrenia, ktoré výraznejšie neodrádzajú od ekonomickej aktivity, by pritom mohli štátu v najbližších troch rokoch priniesť vyše 3,2 miliardy eur.