Spoveď Juraja Čurného o udalostiach po smrti kamaráta Viršíka († 56): Čo ma najviac zabolelo!
„Takejto správe sa najskôr nechce veriť, veď pred mesiacom mi gratuloval k meninám a pred dvoma týždňami mi volal, pretože čosi potreboval overiť pre svoju rozhlasovú reláciu. Horúčkovito som skúšal prehľadávať všetky weby a sociálne siete, ale nikde nič - tak som skúšal sám seba presvedčiť, že to možno bude len tá novinárska kačica. Keď však začali volať kamaráti a novinári, už som tušil, že tá iskierka nádeje zhasína a napokon prišla tá ultimatívne definitívna, potvrdzujúca, strašná správa.“
