vyskum

Takzvaný prerušovaný pôst podľa Nemeckého centra pre neurodegeneratívne ochorenia, nie je účinný ako sa o ňom hovorí. Podľa vedcov síce pomáha udržať si štíhlu postavu, ale neovplyvňuje rýchlosť starnutia. Dokazujú to analýzy bunkových chromozómov. Celá štúdia bola uverejnená v časopise Nature Communications.

Sebauvedomenie, teda schopnosť spoznať sám seba ako indivíduum oddelené od okolia, je vlastnosť, ktorá je v ríši stavovcov veľmi vzácna. Sebauvedomenie funguje u ľudí, niektorých ďalších primátov, veľrýb, slonov a krkavcovitých vtákov. Tým to však nekončí.

Jogurt, kefír, kimči, kombucha, kyslá kapusta či miso polievka, to všetko môže pomôcť účinne odstrániť takzvanú halitózu alebo chorobný zápach z úst. Prečo je tomu tak?

Írski vedci tvrdia, že malé a rýchlo sa pohybujúce zvieratá vnímajú plynutie času rýchlejšie ako tie veľké a pomaly sa pohybujúce. Naznačuje to ich štúdia s tým, že objavy pomáhajú pochopiť, ako svetelný smog pôsobí zhubne na niektoré druhy živočíchov.

Samce blanokrídlového hmyzu – či už ide o včely, čmeliaky, osy alebo sršne – nikdy nemajú žihadlo. Bodať môžu teda len robotníčky a samice (matky či kráľovné). Avšak u jedného druhu ôs japonskí entomológovia objavili schopnosť samcov bodať v sebaobrane. Nepoužívajú na to však žihadlo, ale ostňami opatrený penis.

Ako malý chlapec pobehoval David Wagner v 60. rokoch po rodinnej farme v štáte Missouri s pohárom v ruke a zbieral poletujúce žiariace svetlušky. "Mohli sme nimi naplniť pohár a položiť si ho v noci vedľa postele," uviedol Wagner, ktorý sa stal entomológom.

Molekulárni biológovia z amerického štátu Illinois tvrdia, že u stavovcov rozhoduje o dĺžke života celková dĺžka DNA, ale aj dĺžka jednotlivých génov. Čím sú dlhšie, tým dlhší život majú jednotlivé druhy stavovcov, ale aj jedinci v rámci jedného druhu, pretože dĺžka DNA sa líši aj medzidruhovo, aj v populácii druhu medzi jedincami.

Stredomorský jedálniček patrí k najzdravším stravovacím režimom sveta.

Psychológovia z Drážďanskej univerzity sledovali reakcie dobrovoľníkov na rôzne scenáre. Všetkým pokusným osobám zmerali IQ a výsledky prirovnali k ich správaniu. Tí, ktorým trvalo dlhšie, než sa rozhodnú, mali vyššiu inteligenciu.