rozdelenie

Na rozdelenie Československa oveľa viac doplatilo Slovensko ako Česko. Tridsať rokov po rozpade federácie sa na tom zhodujú oslovení odborníci z kľúčových oblastí spoločenského života.

Program osláv 30. výročia vzniku samostatnej Českej republiky sa zavŕšil v pondelok slávnostným koncertom Českej filharmónie v pražskom Rudolfine, na ktorom sa spolu s českým premiérom Petrom Fialom a predstaviteľmi jeho vlády zúčastnil aj slovenský premiér Eduard Heger s manželkou.

Polovica českej verejnosti teraz považuje rozdelenie Československa pred 30 rokmi za správny krok, zatiaľ čo 39 percent ho hodnotí ako nesprávny a zvyšok nevie. Z prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) vyplýva, že o niečo kritickejšie rozpad federácie vnímajú ľudia, ktorí sú pamätníkmi tohto podujatia.

Slováci rozdelením Česko-Slovenska a následným prekonaním niekoľkých vnútropolitických kríz stratili svoj najväčší mindrák – že sú neštátotvorný národ. Tým, že Česi nedokázali naplniť sľuby, ktoré Slovákom viackrát dali, si o rozdelenie federácie sami koledovali. V rozhovore so spravodajkyňou TASR to povedal bývalý český premiér Petr Pithart.

Českému prezidentovi Milošovi Zemanovi je ľúto, že rozdelenie Česko-Slovenska nebolo podložené referendom. Na druhej strane si váži dobré vzťahy medzi oboma štátmi a tiež to, že sú spolu v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Na rozdelenie ČSFR spomínal český prezident v rozhovore so spravodajkyňou TASR v Prahe.

Spočiatku som sa rozdelenia Československa obával a bolo mi to ľúto. Prešlo však 30 rokov a Slovensko má za sebou úspešný príbeh. Po výstupe predstaviteľov českého a slovenského parlamentu na Veľkú Javorinu pri príležitosti 30. výročia rozdelenia Československa to v sobotu povedal predseda Národnej rady SR Boris Kollár.

Konečne zverejnili, čo dlho sľubovali. Ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému (53) sa už pred mesiacmi podarilo parlamentom pretlačiť reformu zdravotníctva. Tá sa sústreďuje na to, aby sa nemocnice špecializovali a podľa toho vykonávali zákroky.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zverejnilo v piatok základnú kostru novej nemocničnej siete. Podľa výsledkov prvej fázy kategorizácie bude jedna nemocnica piatej, tri nemocnice štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne, 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc.

V budovaní autority inštitúcií, ktoré sú kľúčové pre fungovanie právneho štátu a zabezpečenie rovnakých práv pre všetkých ľudí, nemôžeme poľaviť. Prezidentka Zuzana Čaputová to uviedla pre TASR v súvislosti s 30. výročím vzniku Slovenskej republiky.