nato

Ukrajina po ruskom útoku volá o pomoc a žiada čo najtvrdšie sankcie voči agresorovi. Členovia EÚ aj NATO chcú ekonomickými obmedzeniami Rusko prinútiť ku kapitulácii a potrestať ho, v minulosti však tento postup nebol účinný a je otázne, či bude teraz.

Samit Severoatlantickej aliancie (NATO) bol silným odkazom jednoty a zhody medzi 30 krajinami, ktorých je Slovensko súčasťou. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová.

Ministerstvo obrany (MO) SR zatiaľ nekomentovalo informácie o vojenskom posilnení hraníc členských krajín NATO s Ukrajinou.

Sankcie ruským bankám, jednotlivcom blízkym ruskému režimu či priamo prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Jednota, ale aj obavy z eskalácie konfliktu a presahu na Slovensko. Krátko po invázii Rusov na Ukrajinu zasadala mimoriadna Bezpečnostná rada SR na čele s prezidentkou Zuzanou Čaputovou (48).

Prezidentka SR Zuzana Čaputová bude v piatok (25. 2.) prostredníctvom on-line rokovania zastupovať Slovensko na mimoriadnom samite lídrov Severoatlantickej aliancie.

Dramatický vývoj situácie na Ukrajine podčiarkol potrebu posilnenia východnej hranice NATO vrátane jej slovenskej časti. V diskusii v TASR TV to povedal predseda strany Spolu–OD, poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Kollár.

Vláda považuje za veľmi nepravdepodobné, že by Rusko vojensky napadlo Slovensko. Predpokladá, že by si Rusko nedovolilo narušiť územie NATO v žiadnej z krajín východnej hranice vrátane SR.

Kubánska vláda vyzvala v stredu Spojené štáty a NATO, aby v rámci úsilia o diplomatické riešenie rusko-ukrajinského konfliktu "vážne a realisticky" reagovali na žiadosti Kremľa o "bezpečnostné záruky". TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.