vzduch

Najteplejší vzduch je počas piatka nad Banskobystrickým krajom a v jeho tesnom okolí. Maximálna teplota dosiahne 37 stupňov Celzia, ojedinele až 38 stupňov Celzia. Hodnoty okolo 35 až 36 stupňov Celzia sa vyskytnú na väčšej ploche územia Slovenska ako vo štvrtok (15. 8.). Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na sociálnej sieti.

Na územní Slovenska sa v utorok veľa búrok nevyskytlo, ale vzhľadom na podmienky boli niektoré intenzívne. Typickou črtou boli stacionárne búrky, ktoré tak mohli priniesť väčšie množstvo zrážok. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti.

Na západe Kanady sa rozhoreli v nedeľu prvé veľké lesné požiare tejto sezóny. Úrady v Britskej Kolumbii museli pre ne už evakuovať tisíce ľudí a obyvateľov varovali pred zlou kvalitou vzduchu. TASR o tom informuje podľa správy agentúra Reuters.

Ak sa vám zdá, že platiť za niečo, čo je na 99 percent vzduch, nie je dobrý obchod, potom táto kabelka asi nie je určená pre vás.

Vzduch v Bratislave je veľkým rizikom pre zdravie obyvateľov. Upozorňujú na to občianske združenia Cyklokoalícia a Znepokojené matky, odvolávajúc sa na výsledky najnovších meraní znečistenia ovzdušia, ktoré realizovali odborníci z nemeckej organizácie Deutsche Umwelthilfe (DUH).

Tohtoročný júl bol najteplejším mesiacom v dejinách meraní na Zemi, potvrdila v utorok Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) Európskej únie. Priemerná teplota vzduchu dosiahla 16,95 stupňa Celzia, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Vedcom z University of Massatchusets (UMass) Amhearst sa podarilo objaviť spôsob výroby elektriny z vlhkého vzduchu. Priblížili sa tak k naplneniu sna Nikolu Teslu o jej získavaní zo vzduchu, informuje TASR.

V Rovinke v okrese Senec pravdepodobne pre rozsiahly požiar stúpla koncentrácia častíc PM10. Podmienky na vyhlásenie smogovej situácie však nateraz nenastali. TASR o tom informoval Peter Holomáň z odboru monitorovanie kvality ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Jedným z najúčinnejších adaptačných opatrení proti teplu v mestách je posilnenie zelenej infraštruktúry. Starostlivo naplánované umiestnenie stromov a zelene môže znížiť efekt tepelného ostrova a ochladiť vzduch o dva až osem stupňov Celzia. Vyplýva to z analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP).