Dokonca sa stalo, že okolo nej plával žralok. Prezradila nám, kde trénuje, prečo z nej nie je farmaceutka, aj kvôli komu dostala prvú trojku.
Prvá trojka
Prvú trojku som dostala v piatej triede na základnej škole. Dovtedy som bola čistá jednotkárka a iná známka bola u mňa vylúčená. Páčil sa mi v tom čase jeden spolužiak - čo mne, vlastne sa páčil všetkým babám. Vrátil sa akurát z Ameriky, a to bolo vtedy čosi úžasné!
Naša triedna ma vyvolala k tabuli, bola to klasická skúška zo zemepisu, ale zároveň vyvolala aj jeho. Usmieval sa na mňa a ja som sa tak strašne hanbila, že som nevedela vôbec odpovedať a ani ukázať Ameriku na mape. Dostala som trojku, inak neviem, prečo mi nedala rovno päťku. (smiech)
Doma som plakala, trápila sa a nechcela som si dať podpísať žiacku knižku, lebo tá trojka tam fakt svietila medzi toľkými jednotkami. Známku som si potom síce opravila na jednotku, ale nikdy na to nezabudnem a aj dnes, keď si na to spomeniem, vždy sa musím smiať.
Odvtedy som už trojku nedostala. S tým spolužiakom sme stále v kontakte, poznáme sa s jeho manželkou a stretávame sa. Často spomíname, ako som kvôli nemu dostala pri tabuli trojku.
Prvý freediving
Bolo to pár dní pred Vianocami v Austrálii, kde žije moja kamarátka z detstva, s ktorou som trénovala plávanie. Chcela som vidieť Austráliu, Nový Zéland a Fidži, tak som sa rozhodla, že si spravím výlet.
Zastavila som sa na týždeň aj u nej a jedného dňa mi povedala, že ma zoberie do vody a že sa mi to bude páčiť. Obe sme totiž milovníčky vody a všetkého, čo s ňou súvisí. Mala úplnú pravdu. Freediving bola láska na prvý pohľad aj pokus.
Ponorili sme sa do oceánu, kde som prvýkrát naživo videla množstvo rýb a dokonca aj žraloka veľrybieho. Prvý ponor bol veľmi kostrbatý, išla som do hĺbky asi len 10 metrov (dnes sa už potápam do vyše 40 m), pretože som ešte nevedela vyrovnať tlak v ušiach.
Po príchode na Slovensko som zistila, že freediving sa dá trénovať aj v Bratislave a na Košariskách, tak som sa prihlásila. Dali mi na krk obojok z olova a povedali, že mám zaplávať pod vodou čo najviac. Nikdy predtým som to neskúšala.
Plávať pod vodou a bez dychu? Čudovala som sa, ale na prvýkrát som zvládla zaplávať pod vodou skoro 100 metrov. A tak povedali, že ma berú a môžem s nimi trénovať. Freediving je vášeň a láska na celý život.
Prvé moderovanie správ
Bolo to pred štrnástimi rokmi v Banskej Bystrici, v štúdiu Slovenskej televízie. Zachytila som, že bol vyhlásený konkurz do spravodajstva, kam sa prihlásilo veľmi veľa ľudí. Skončila som práve vysokú farmaceutickú školu, ale chcela som skúsiť šťastie, pretože pracovať v televízii ma veľmi lákalo a chcela som vyskúšať niečo nové, kreatívne.
Bolo to však „na tajňáša“, pretože moji rodičia mali so mnou iné plány. Podarilo sa mi dostať cez všetky kolá, vybrali ma a dali mi moderovať správy. Pamätám si, že som bola dosť nervózna a vystresovaná, ale zároveň som sa veľmi tešila a nevedela som sa dočkať.
Len čo sa zapla červená na kamere, všetko zo mňa opadlo a bola som šťastná. Moderovanie ma dodnes napĺňa, i keď tréma úplne nezmizla. No a moji rodičia sú, pochopiteľne, mojimi najväčšími fanúšikmi.
Prvýkrát mamou
Keď sa mi narodil syn Lucas, pochopila som, že to je moja najväčšia výhra. Bola to najkrajšia chvíľa v mojom živote. Asi to pozná každá mama. Keď som ho prvýkrát videla, cítila a držala v náručí, pochopila som toho veľa a to, že som sa stala mamou, ma určite zmenilo. Nič už nie je len o mne, všetko sa točí okolo neho.
Je krásne mať svoju vlastnú rodinu. Úžasné na tom je, že láska sa deťmi násobí. Nie nadarmo sa hovorí, že žena si lásku svojho života porodí sama. A to vôbec neznamená, že nebude ľúbiť aj svojho muža. Lucas má už 6 rokov a je to najlepší syn, akého som si mohla želať. Je vždy veselý, usmiaty a ten najlepší parťák.
