Predvianočné obdobie sa nespája len so zapaľovaním sviec na venci: Prečo slávime advent? Toto ste určite netušili!

Kresťanský liturgický rok sa začína štyri týždne pred Vianocami, nedeľou najbližšou ku dňu Kataríny (25. november). Symbolizuje mýtický čas štyroch tisícročí medzi biblickým stvorením sveta a narodením Krista. Zaviedol ho pápež Gregor I. (590–601). Synoda v Cáchach r. 922, aby vykorenila predslnovratové zábavy a hry obľúbené v stredovekej Európe, zakázala počas neho tanečné zábavy aj svadby. Preto posledná tanečná zábava pred Vianocami bývala, a dodnes aj býva, na Katarínu.

Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej je veľký rozdiel medzi dnešným životným štýlom a našimi predkami: „Pre nich nebolo až také dôležité mať kopu darčekov, skôr im išlo o to duchovno, aby sa všetci zišli zmierení, radostnejší.“ Čas im vypĺňali ochranné obyčaje, ľúbostné čary, veštenie, obchôdzky s maskami či vinšovanie.

Odkiaľ prišiel nápad s vencom?

Po prvý raz sa takýto veniec rozhorel v roku 1839 v Nemecku. Pri jeho vzniku stál protestantský teológ a učiteľ Johann Hinrich Wichern. Ako 25-ročný založil domov Rauhe Haus na záchranu zanedbaných a ťažko vychovávateľných detí. Ako v každej rodine, aj v jeho domove sa deti nevedeli dočkať Štedrého večera a dennodenne sa svojho učiteľa vypytovali, kedy budú Vianoce. Wichern sa teda rozhodol deťom čakanie na Ježiška spríjemniť a vymyslel im adventný veniec. Nevyzeral však tak, ako ho poznáme dnes. Prvý veniec vyrobil z kolesa od voza, na ktorý pripevnil 19 malých a 4 veľké sviečky. Malé sviečky symbolizovali všedné dni a veľké zase adventné nedele. Koleso na lanách zavesili na strop, aby naň videli všetky deti v učebni.