Tento deň organizuje Svetová spánková spoločnosť (World Sleep Society) a jeho motto sa každý rok mení, no vždy zdôrazňuje význam kvalitného odpočinku. Tento rok nesie motto „Urobte zdravý spánok prioritou“. Spánok pozostáva z tzv. REM a non-REM fáz, ktoré sa striedajú.
Práve následkom skracovania REM fáz je znížená kvalita spánku, čo potom zapríčiňuje zvýšenú únavu cez deň. Častou príčinou chronickej dennej ospalosti a únavy býva Syndróm spánkového apnoe. Býva najčastejšie zapríčinené ochoreniami v nosovo-krčnej oblasti a prejavuje sa opakovaným zastavovaním dychu počas spánku a chrápaním najmä pri ležaní na chrbte.
„Veľký podiel na tomto ochorení má aj obezita. Počas apnoických fáz dochádza k zníženému prekrveniu a prísunu kyslíka do mozgu, čo sa potom cez deň prejavuje ospalosťou,“ vysvetľuje internistka Edita Príhelová. Ochorenie sa diagnostikuje v spánkovom laboratóriu.
Prebúdzanie sa na viacero budíkov výrazne ovplyvňuje REM fázu.
Rieši sa odstránením príčin, ktoré spôsobujú obštrukciu v nosovo-krčnej oblasti, napríklad príliš dlhé mäkké podnebie, nosové polypy a podobne. „Podstatná je aj redukcia hmotnosti u obéznych. Syndróm spánkového apnoe zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb, ako sú cievna mozgová príhoda a srdcový infarkt,“ dodala lekárka.
Vedeli ste, že?
1. Spánkom strávime tretinu života. Priemerný človek prespí asi 25 - 30 rokov svojho života, ak spí 8 hodín denne.
2. Najdlhšie zaznamenané bdenie bolo 11 dní. Randy Gardner v roku 1964 vydržal 264 hodín (11 dní) bez spánku. Počas experimentu mal halucinácie a trpel stratou pamäte.
3. Nedostatok spánku má podobný účinok ako alkohol. Ak nespíte 24 hodín, vaše reakcie a kognitívne schopnosti sú na úrovni človeka s 1 promile alkoholu.
4. Počas spánku sa „čistíme“. Mozog aktivuje glymfatický systém, ktorý pomáha odstraňovať toxické látky nahromadené počas dňa. Nedostatok spánku môže prispieť napr. k vzniku Alzheimerovej choroby.
5. Niektorí ľudia majú„spánkovú paralýzu“: .Ide o stav, keď sa prebudíte, ale nemôžete sa hýbať. Trvá niekoľko sekúnd až minút. Súvisí s REM fázou, keď sú svaly prirodzene paralyzované, aby sme sa nehýbali počas snívania.
6. Počas splnu môžeme spať horšie. Niektoré štúdie naznačujú, že ľudia počas splnu spia menej a nepokojnejšie.
7. Najčastejší sen je o padaní. Tento jav súvisí so svalovými zášklbmi, ktoré sa môžu objaviť pri zaspávaní - mozog si ich môže interpretovať ako pád.
8. Niektorí ľudia sú prirodzene „krátkospáči“. Existuje vzácna genetická mutácia v géne DEC2, ktorá spôsobuje, že niektorým ľuďom stačí 4 - 6 hodín spánku, bez negatívnych účinkov.
9. Spánok pomáha pamäti. Dochádza k upevňovaniu pamäťových stôp, to, čo ste sa naučili počas dňa, sa v noci lepšie „uloží“ do dlhodobej pamäte.
10. Námesační ľudia môžu vykonávať rôzne úlohy od chôdze až po varenie alebo šoférovanie.