Redakcia Nový Čas

Ako si na to Kňažko spomína? A čo si myslí o Mečiarových amnestiách, ktoré bránia potrestaniu vinníkov?

Kňažko: Strach vo vile pod Slavínom! Súvisí krádež s únosom Kováča?!

Vládna trojkoalícia sa dohodla na zrušení Mečiarových amnestií, ktorými zastavil stíhanie páchateľov únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. z roku 1995. Veríte, že amnestie budú v blízkej budúcnosti na­ozaj zrušené?

Mohli by, ale to, čo navrhuje vláda, je len problematizovanie ich zrušenia. Teraz chcú v zrýchlenom konaní prijať nejaký paškvil, ktorý označujú za historickú dohodu tí, ktorí ešte predvčerom boli radikálne proti a kvôli ktorým sa to dvadsať rokov nepodarilo zrušiť. Súdny človek nemôže veriť, že za tým nie je niečo iné.

Dali by sa podľa vás zrušiť aj bez odobrenia Ústavným súdom?

Isteže. Ústavný súd nemôže získať žiadne právo manipulovať Národnou radou alebo meniť jej ústavné rozhodnutia. Parlament musí mať posledné slovo.

Nečakaný úspech filmu Únos znova otvoril túto citlivú tému a prebudil verejnú mienku. Myslíte, že páchatelia únosu, za ktorým mala stáť Slovenská informačná služba, z toho aspoň trocha znervózneli?

To neviem, ale je dobre, že sa verejná mienka zobúdza. Treba v tom pokračovať a nedovoliť mafianizáciu verejnej správy a prepojenie organizovaného zločinu s najvyššími orgánmi štátnej správy.

Pred pár dňami ste sa vrátili z Kuby, a tak ste nevideli naživo televíznu debatu s expremiérom Mečiarom. Pozreli ste si ju potom zo záznamu?

Keďže tam párkrát padlo moje meno, tak áno. Môžem iba skonštatovať, že Mečiar má rovnako vlažný vzťah k pravde ako v minulosti.

Vy ste boli kedysi jeho podpredsedom. Ako ste sa vy dvaja dali vlastne politicky dokopy? Ohúril aj vás ako mnoho iných ľudí?

Mňa neohúril. Zoznámilo ma s ním vedenie Verejnosti proti násiliu, údajne ho objavili na radu Alexandra Dubčeka a urobili ho ministrom vnútra. Neskôr z neho spravili premiéra a aj som bol členom jeho vlády. Potom však chceli toho džina strčiť späť do fľaše a ja som na to vtedy nevidel dôvod, tak som spolu s Mečiarom odišiel do opozície... Ale keď som po niekoľkých mesiacoch zistil, ako sa veci majú, odišiel som v marci 1993 z HZDS. A jasne som pomenoval dôvod – že Mečiar používa lož ako pracovnú metódu.

Mali ste aspoň nejaký čas priateľský vzťah?

Priateľský je silné slovo, ale boli sme politickí partneri.

V kauze únosu prezidentovho syna ste aj vy zohrali svoju úlohu. Keď siskár Oskar Fegyveres vypovedal, že za únosom bola SIS, musel utiecť zo strachu o život do zahraničia. A vy ste mu vybavili politický azyl vo Švajčiarsku. Ako si na to spomínate?

Koncom roka 1995 prišiel za mnou vtedajší predseda Demokratickej únie Jozef Moravčík, že sa iným ľuďom nepodarilo vybaviť Fegyveresovi vo Švajčiarsku azyl. Zistil som, že je v Berne, v tábore pre utečencov. Žil v izbe, kde s ním bolo veľa ľudí, dvere sa nedali zabezpečiť, a tak bol naozaj v ohrození. Bolo takmer nerealizovateľné vybaviť mu azyl, ale podarilo sa to...

Kto vám v tom pomáhal?

Bolo to vďaka mojim kontaktom, ktoré som mal aj v tamojších vládnych kruhoch. Fegyveres, kým ešte nemal azyl, nemohol pracovať a nemal z čoho žiť. Tak s pomocou podnikateľských kruhov vo Švajčiarsku aj zo Slovenska a tiež politických subjektov sme mu zohnali peniaze, aby mal z čoho žiť. Išlo zhruba o 2 000 – 3 000 švajčiarskych frankov mesačne, čiže žiadne milióny, ako tvrdil teraz Mečiar. Bolo to ocenenie charakteru toho človeka, ktorý sa nebál povedať, že bol súčasťou zavlečenia Kováča mladšieho.

Išla SIS Fegyveresovi za to po krku aj vo Švajčiarsku?

Bál sa o svoj život, a preto sme to robili veľmi opatrne. Siskári chceli zmeniť jeho výpoveď a plánovali ho zlikvidovať. Preto sme ho napriek tomu, že získal azyl, museli presunúť do inej krajiny. Je tiež pravda, že SIS sledovala aj mňa...

Odmietal som mať strach. Toho som sa zbavil v novembri 1989.

Pred dvoma mesiacmi ste vo svojom dome postrelili zlodeja. Napadá mi kacírska myšlienka, nemohlo to súvisieť s kauzou únos, ktorá mala vďaka filmu znova ožiť? Mali ste v trezore okrem cenností aj nejaké kompromitujúce materiály?

To určite nie. A hoci netrpím stihomamom, na druhej strane nemožno vylúčiť, že to mohlo nejako súvisieť... Ak išlo o nejaký pokus ma zastrašiť alebo zneistiť, tak nevyšiel.

Už ste boli vyšetrovateľmi konfrontovaný s páchateľom zoči-voči?

Nie, vypovedal on, ja, manželka a ešte budeme vypovedať... Ako to dopadne, neviem. Ale mal by dostať primeraný trest, je to recidivista, nie je to žiaden amatér, to je isté.

Spravili ste nejaké opatrenia, aby sa vám také niečo už nestalo?

Áno, už nie je možné, aby sa takým spôsobom niekto dostal do domu. Už by som sa zobudil oveľa skôr a podnikol by som také kroky, že by to pre dotyčného bola naozaj posledná krádež.

Manželka sa bojí, keď nie som doma, a aj keď som, má pocit strachu. Preto nemám rád toho človeka! Dúfam, že ho stihne spravodlivý trest a nedôjde k nejakej dohode o vine a treste a podmienke. Nerád by som to potom riešil sám.